Poľana (Nízke Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Poľana
vrch
Poľana vľavo
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Demänovská Dolina, Lazisko, Dolná Lehota
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 889,7 m n. m.
Súradnice 48°56′50″S 19°32′24″V / 48,9471°S 19,5401°V / 48.9471; 19.5401
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Demänovskej Doliny cez Sedlo Poľany
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Poľana (1890 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poľana (1 889,7 m n. m.[1]) je vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Leží nad obcou Demänovská Dolina, približne 15 km juhozápadne od Liptovského Mikuláša.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Ďumbier.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obcí Lazisko, Demänovská Dolina a Dolná Lehota.[4] Najbližším sídlom je severovýchodne situovaná Demänovská Dolina, severným smerom leží Lazisko, Dúbrava a Pavčina Lehota, južným smerom je obec Dolná a Horná Lehota. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Poľana je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Kotliskami (1 937 m n. m.) a Derešmi (2 004 m n. m.). Z vrcholu vybieha na sever mohutná rázsocha k vrchu Bôr (1 888 m n. m.) a Siná (1 560 m n. m.). Východným smerom sa nachádza Krakova hoľa (1 752 m n. m.), Konský grúň (1 771 m n. m.), Chopok (2 024 m n. m.) a Dereše, južným leží Baba (1 617 m n. m.), Snožka (1 378 m n. m.) a Skalka (1 980 m n. m.), západným sú Kotliská, Chabenec (1 955 m n. m.) a Ostredok (1 640 m n. m.) a severným susedia sedlom oddelené Zákľuky (1 915 m n. m.), Bôr a Siná.[1] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu zo severozápadnej časti odvádza Palúdžanka a zo severovýchodu riečka Demänovka. Južné svahy sú pramennou oblasťou Vajskovského potoka, smerujúceho do rieky Hron. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP a južná časť hrebeňa je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Skalka.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Hôľnato skalnatý hrebeň i vrchol so značnou nadmorskou výškou umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú a časť Veľkej Fatry, Poľanu a Veporské vrchy.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-12]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]