Podkonice
| Podkonice | |
| obec | |
 Budova obecného úradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Banská Bystrica |
| Región | Horehronie |
| Nadmorská výška | 529 m n. m. |
| Súradnice | 48°47′58″S 19°15′21″V / 48,7994°S 19,2559°V |
| Rozloha | 28,48 km² (2 848 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 913 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 32,06 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1340 |
| Starosta | Ivan Barla[3] (KDH) |
| PSČ | 976 13 (pošta Slovenská Ľupča) |
| ŠÚJ | 508861 |
| EČV (do r. 2022) | BB |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Podkonice 178 |
| E-mailová adresa | podkonice@podkonice.sk |
| Telefón | 048/418 72 17 |
| Fax | 048/418 72 17 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Podkonice | |
| Webová stránka: podkonice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Podkonice sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvý raz sa Podkonice spomínajú v listine z roku 1340, ktorou kráľ Karol Róbert udelil Slovenskej Ľupči podobné výsady, aké mala Krupina. V listine sa Podkonice uvádzajú ako possessio Connyce, bola to už vyvinutá poddanská obec. Pravdepodobne vznikli na ostatkoch staršieho osídlenia alebo neďaleko neho aj dlhší čas pred rokom 1250, keď vznikol Ľupčiansky hrad, k majetku ktorého Podkonice patrili ako poddanská obec. Ľupčiansky hrad na začiatku nemal iba obrannú funkciu, ale slúžil aj na ubytovanie kráľa a jeho družiny počas poľovačiek v rozsiahlych častiach Zvolenského lesa (zasahujúceho do priestoru chotárov dnešných obcí Slovenská Ľupča, Podkonice, Priechod a Moštenica).
V strede poľovného revíru na kopci Stráňa, kde bola veľká raveň (zvaná aj Raveň-Konice, alebo Ravnie Konice), postavili stajne pre kone určené pre panstvo pri rôznych honoch a poľovačkách. Tieto stajne volali koniarňami, konicami, z toho potom aj miestny názov Konice. Zrejme boli postavené natrvalo a kone tam boli umiestené po celý rok. Túto domnienku by podložilo aj okolie Ravných Koníc.
S koňmi tam museli bývať aj celý personál, ktorý tvorili opatrovatelia, kŕmiči, dorábatelia krmiva a sluhovia s rodinami (išlo najviac o 10-15 rodín, teda najviac 60 až 100 ľudí). Pri koniciach mali postavené i svoje obydlia. Ravnie Konice na Stráni je miesto, ktoré je veľmi rozsiahle a ťažko presnejšie lokalizovať osadu s koniarňami. Toto miesto bolo v malej kotline, ktorá bola chránená pred severným vetrom, kde sa začína dolina Močilná, ktorá susedí s dolinou Gálová. Túto domnienku robí pravdepodobnou aj to, ze v blízkosti sa nachádza prameň vody.
Lovecké koniarne budovaním hradu a jeho účelových objektov okolo roku 1250 postupne strácali na významosti. Spomenuli sme už, že vo výsadnej listine Slovenskej Ľupče z roku 1340 sa spomínajú ešte Konice, ale v metačnej listine podkonického a priechodského chotára z roku 1356 sa už hovorí o Podkoniciach. Čo spôsobilo túto podstatnú zmenu názvu obce za 16 rokov ale nie je známe. A nie je známe ani to, kedy a prečo sa presťahovali obyvatelia Koníc na miesto, v ktorom sa obec nachádza dnes. Podľa najstarších obyvateľov pôvodnú obec Konice odniesol veľký príval počas búrky dolu dolinou Močilná. Takéto vysvetlenie je pravdepodobné, no nie je nijak dokázané. Isté je len to, že obyvateľov Koníc sa prinútila presťahovať nejaká závažná príčina. Podľa nášho predpokladu sa premiestenie obce z Ravných Koníc do dnešného priestoru udialo na prelome 13. a 14. storočia najneskoršie v prvej štvrtine až v prvej tretine 14. storočia, pričom starý názov obce sa používal ešte dlhší čas, prípadne sa používal popri novom názve.
Chovateľská stanica Podkonice[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa tiež nachádza chovateľská stanica psieho plemena Welsh springer španiel od roku 2018.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1813-1819. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou a českou plackou. Nachádza sa tu hodnotná socha Madony, gotická polychrómovaná drevorezba z druhej polovice 15. storočia.[4] Hlavná fasáda kostola je členená lizénovými pásmi. Veža vychádza z vystupujúceho rizalitu, ktorý je dekorovaný bosážou. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
RODÁCI
Pavol Tonkovič (*1907-1980) spoluzakladateľ a prvý umelecký vedúci SĽUKu, hudobný skladateľ, dirigent, folklorista, etnomuzikológ, hudobný pedagóg, rozhlasový pracovník
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Podkonice- Kostol sv. Martina biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |