Podnebie Číny
.png)
Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou.
Klimatickú hranicu medzi západnou a východnou Čínou tvorí pás, zložený z pohorí Veľký Chingan, Tchaj-chang a Sečuan. Tieto celky majú veľký vplyv na podnebné podmienky, či už v západnej alebo východnej časti krajiny, pretože tvoria bariéru, ktorá eliminuje vplyv teplého, vlhkého letného monzúnu z juhovýchodu na vnútroázijské regióny Číny a chladného, suchého zimného monzúnu zo Sibíri na východné regióny Číny. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že podnebie značnej časti územia Číny je ovplyvnené monzúnovým cyklom.
Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. Priemerné januárové teploty v Urumči dosahujú –15°C, pričom júlové teploty sa pohybujú v priemere okolo 22°C, no môžu vystúpiť až nad 40°C. V Turfanskej preliačine boli namerané teploty 47,6°C. Veľké teplotné rozdiely nastávajú aj v priebehu dňa. Oblasť Tibetskej plošiny je charakteristická drsným vysokohorským podnebím s minimálnym množstvom zrážok. Na niektorých miestach klesajú teploty v zime až na – 35°C. Vplyvom kontinentality ležia najchladnejšie oblasti vo vnútornom Mongolsku, kde majú priemerné januárové teploty menej ako – 25°C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese Chaj-la-er: – 51,5°C.
Za hranicu medzi „suchou oblasťou severnej Číny, kde sa rodí pšenica a proso“ a „vlhkým juhom produkujúcim ryžu“ sa považuje 33. rovnobežka, ktorá prebieha približne v polovici vzdialenosti medzi Žltou riekou a riekou Jang-c’-ťiang. Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami.
Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch. Výkyvy teplôt (cez deň i v priebehu roka) sú v porovnaní so zvyškom Číny podstatne menšie. V porovnaní so severom je tu väčší počet teplých mesiacov (cca. 8 a viac), čo vytvára priaznivé podmienky pre poľnohospodárstvo. V charaktere podnebia južnej Číny zohráva okrem monzúnov úlohu jednak pás subtropického maxima oddeľujúci oblasť prúdenia západných vetrov od pasátovej oblasti, ktorý ňou prechádza, ale aj tajfúny prichádzajúce od Filipín.
