Podolie (historické územie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa ruskej Podolskej gubernie okolo roku 1900
Historický znak Podolia
Hrad Kamenec Podolský

Podolie (rus. ПодольеPodolie; ukr. Поділля - Podilľa; poľ. Podole; nem. Podolien; rumun. Podolia) je historické územie v juhozápadnej Ukrajine a z malej časti aj v severnom Moldavsku.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podolie sa nachádza východne od Karpát na juhozápade dnešnej Ukrajiny a je súčasťou veľkej východoeurópskej Podolskej vysočiny. Je to nížinatá až kopcovitá krajina pretkaná s hlbokými údoliami riek. Najväčšou riekou je Dnester, ktorý sa vlieva do Čierneho mora. Tradičným centrom regiónu je historické mesto Kamjanec-Podiľskyj (ukrajinsky Кам'янець-Подільський) s veľkým hradom nad kaňonom rieky Smotryč. Ďalšie významné mestá sú Vinnycia (dnes najväčšie), Chmeľnyckyj, Kotovsk, Balta, Mohyliv-Podiľskyj, Žmerynka (tiež významný železničný uzol), Chotyn, Hajsyn, Bar, historické mestečká Braclav a Letyčiv; v Moldavsku zase najmä Rîbniţa a Camenca.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je slovanský, rovnakého pôvodu ako v slovenčine (predpona po- + dol(ina) + -ie)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podolie bolo osídlené niekoľkými kultúrami už v neolite. Zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku tu sídlili Skýti, potom Dákovia a Géti. Na obranu proti nim tu bola začiatkom 2. storočia zriadená jedna z vetiev Trajánovho valu. Určitý čas bolo Podolie súčasťou ríše Hunov, v 6. storočí sa tu usadili Slovania. V 14. storočí anektovalo Podolie Litovské veľkokniežatstvo; zároveň sem začali prenikať Poliaci, ktorí kraj získali po smrti litovského kniežaťa Vytautasa v roku 1430.

V 16. a 17. storočí tu prebiehali kruté boje s Turkami (jedna z najväčších bitiek bola pri Chotyne). Veľa podolských obcí bolo zničených aj pri povstaní Bohdana Chmelnického.

V 18. a 19. storočia sa v Podolí zrodil východný chasidizmus, mohutné židovské náboženské hnutia, ktoré sa rýchlo rozšírilo ďalej vo vtedajšom Poľsku; jeho zakladateľ Izrael Baal Sem Tov (1698 – 1760) sa narodil v meste Kamjanec-Podiľskyj a pôsobil v Medžybiži, kde sa narodil o. i. jeho pravnuk Nachman z Braclavi.

Po druhom delení Poľska získalo väčšinu oblasti cárske Rusko a urobilo z neho Podolskú guberniu; Rusko tu susedilo s Rakúskom, ktorému tiež ostal cíp regiónu.

Po 1. svetovej vojne tu susedili efemérna Ukrajinská národná republika a Západoukrajinská národná republika; jej malá časť Podolí pripadla Poľsku, kým väčšina územia sa stala v roku 1922 súčasťou ZSSR. Počas 2. svetovej vojny bolo Podolie ťažko poznačené nemeckou inváziou a okupáciou; veľa obyvateľov a takmer všetci Židia skončili v koncentračných táboroch. Po vojne bolo celé Podolie súčasťou Ukrajinskej SSR, teraz patrí samostatnej Ukrajine. Podolie nebolo industrializované tak ťažko ako ostatné regióny a dodnes tu má silnú pozíciu poľnohospodárstvo, najmä pestovanie ovocia a zeleniny.