Podolie (historické územie)
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Podolie (ukr. Поділля – Podilľa; rus. Подолье – Podolie; poľ. Podole; nem. Podolien; rum. Podolia) je historické územie v juhozápadnej Ukrajine a z malej časti aj v severnom Moldavsku.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Podolie sa nachádza východne od Karpát na juhozápade dnešnej Ukrajiny a je súčasťou veľkej východoeurópskej Podolskej vysočiny. Je to nížinatá až kopcovitá krajina pretkaná s hlbokými údoliami riek. Najväčšou riekou je Dnester, ktorý sa vlieva do Čierneho mora. Tradičným centrom regiónu je historické mesto Kamianec-Podiľskyj (ukr. Кам'янець-Подільський) s veľkým hradom nad kaňonom rieky Smotryč. Ďalšie významné mestá sú Vinnycia (dnes najväčšie), Chmeľnyckyj, Podiľsk, Balta, Mohyliv-Podiľskyj, Žmerynka (tiež významný železničný uzol), Chotyn, Hajsyn, Bar, historické mestečká Braclav a Letyčiv; v Moldavsku zase najmä Rîbnița a Camenca.
Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Názov je slovanský, rovnakého pôvodu ako v slovenčine (predpona po- + dol(ina) + -ie).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Podolie bolo osídlené niekoľkými kultúrami už v neolite. Zo 4. a 3. tisícročia pred Kr. pochádzajú nálezy artefaktov tripolskej kultúry. V staroveku tu sídlili Skýti, potom Dákovia a Geti. Na obranu proti nim tu bola začiatkom 2. storočia zriadená jedna z vetiev Trajánovho valu. Určitý čas bolo Podolie súčasťou ríše Hunov, v 6. storočí sa tu usadili Slovania. V 14. storočí anektovalo Podolie Litovské veľkokniežatstvo; zároveň sem začali prenikať Poliaci, ktorí kraj získali po smrti litovského kniežaťa Vytautasa v roku 1430.
V 16. a 17. storočí tu prebiehali kruté boje s Turkami (jedna z najväčších bitiek bola pri Chotyne). Veľa podolských obcí bolo zničených aj pri povstaní Bohdana Chmeľnického.
V 18. a 19. storočí sa v Podolí zrodil východný chasidizmus, mohutné židovské náboženské hnutia, ktoré sa rýchlo rozšírilo ďalej vo vtedajšom Poľsku; jeho zakladateľ Izrael Baal Sem Tov (1698 – 1760) sa narodil v meste Kamianec-Podiľskyj a pôsobil v Medžybiži, kde sa narodil o. i. jeho pravnuk Nachman z Braclavi.
Po druhom delení Poľska získala väčšinu oblasti Ruská ríša a urobila z neho Podolskú guberniu; Rusko tu susedilo s Rakúskom, ktorému tiež ostal cíp regiónu.
Po 1. svetovej vojne tu susedili efemérna Ukrajinská ľudová republika a Západoukrajinská ľudová republika; jej malá časť Podolí pripadla Poľsku, kým väčšina územia sa stala v roku 1922 súčasťou ZSSR. Počas 2. svetovej vojny bolo Podolie ťažko poznačené nemeckou inváziou a okupáciou; veľa obyvateľov a takmer všetci Židia skončili v koncentračných táboroch. Po vojne bolo celé Podolie súčasťou Ukrajinskej SSR, teraz patrí samostatnej Ukrajine. Podolie nebolo industrializované tak ťažko ako ostatné regióny a dodnes tu má silnú pozíciu poľnohospodárstvo, najmä pestovanie ovocia a zeleniny.