Podolská kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Podolská kultúra alebo presnejšie mladšia/podolská fáza okruhu stredodunajských popolnicových polí je kultúra/fáza okruhu stredodunajských popolnicových polí v rokoch cca 1000 – 750/700 pre Kr. (teda v neskorek bronzovej dobe) na južnej Morave, juhozápadnom Slovensku, v Dolnom Rakúsku, Burgenlande a v severozápadnom Maďarsku.

Vyvinula sa priamo z velatickej kultúry/fázy.

Rítus bol výhradne žiarový, najmä popolnicový. Mohyly sú veľmi zriedkavé. Sídliská a hradiská sú slabo preskúmané.

Na Morave sa rozlišuje:

  • prechodný velaticko-podolský stupeň (Kletnice I)
  • vlastná podolská fáza:
    • starý stupeň (Kletnice II)
    • stredný stupeň (Brno-Obřany)
    • mladý stupeň (Podolí)

Na Slovensku (juhozápadné Slovensko a časť západného Maďarska) sa vyskytovala predovšetkým tzv. chotínska skupina (či chotínska fáza, typ), ojedinele považovaná za samostatnú chotínsku kultúru (voči ostatnej podolskej kultúre). Je pomenovaná podľa veľmi významného pohrebiska v Chotíne pri Komárne (Chotín II, 326 hrobov, z toho staršie patria do velatickej kultúry). Od tejto kultúry sa na rozdiel od jej predchodkyne – velatickej kultúry – nenašli na Slovensku nákladné mohyly (aj na Morave sú veľmi zriedkavé). Už na začiatku vývoja tejto kultúry pozorujeme dožívanie a upadanie starších keramických vzorov, bronzov je málo, predpokladá sa vyčerpanie baní v Alpách. Zároveň pozorujeme prenikanie ľudu lužickej kultúry pozdĺž Malých Karpát do priestoru podolskej kultúry (čo je opak vývoja počas velatickej kultúry, kedy prenikala velatická kultúra na územie lužickej kultúry). Pozorujeme kultúrny a hospodársky úpadok, budovanie refúgií (Marianka), napokon aj ubúdanie počtu hradísk (zánik Pohanskej, roka 800 pred Kr. sa dožili len tri lokality: Devín, Ivánka a pohrebisko Chotín). Okolo/po roku 800 pred Kr. sa predpokladajú vpády kočovníkov z východu, možno Kimerov (tzv. trácko-kimerský horizont, pozri mladá a neskorá bronzová doba na Slovensku).