Podstatné meno
Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatne existujúce/chápané“ veci a javy. Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný spôsob pomenovania v jazyku. Podstatné meno je hlavným slovným druhom, ktorý vo vete vystupuje ako argument slovesa.
V slovenčine sú podstatné mená ohybné. Ohýbanie podstatných mien sa nazýva skloňovanie (deklinácia). V slovenčine majú podstatné mená tieto gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo, pád, vzor, životnosť.
[upraviť] Delenia
Delenie 1: Konkrétne a abstraktné substantíva V závislosti od toho, či pomenúvajú skutočné substancie (osoby, zvieratá, veci), alebo príznaky(statické, dynamické), ktoré sme iba myslením osamostatnili, delia sa substantíva na dve základné množiny:
- konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) - vyjadruje určitú osobu, zviera, vec: chlap, lev, lipa, ihrisko...
- abstraktné podstatné meno (nehmotné podstatné meno) - vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti: rozlet, chyba, dobrota, veľkosť...
Samostatnú existenicu v prísnom zmysle slova majú iba veci (osoby, zvieratá, rastliny...) pomenované konkrétnymi substantívami, preto v zhode so základnou definíciou jadro slovného druhu substantív tvoria konkrétne substantíva.
Abstraktnými substantívami pomenúvame tie javy skutočnosti, ktoré existujú nesamostatne ako nesamostatné stránky (vlastnosti, schopnosti, deje) substancií, ale ktoré v myslení (abstrakciou) vyčleňujeme a chápeme ako samostatné. Patria medzi ne názvy:
- vlastností: skromnosť, dobrota,...
- dejov a stavov: úvaha, plavba, choroba,...
- výsledkov deja: súpis, výzdoba, myšlienka,...
- priestorových a časových javov a vzťahov: priestor, čas, dnešok, večnosť,...
- najvšeobecnejších poznávacích kategórií: skutočnosť, pravda, vzťah, problém,...
Veľkú väčšinu abstraktných substantív tvoria odvodené slová, motivované slovesami a adjektívami. Porovnaj prípony:
- motivované slovesami:
- -ka: bitka, prechádzka, prehliadka,...
- -ačka: poľovačka, oberačka, naháňačka,...
- -nie, -tie: poznanie, stretnutie, starnutie,...
- -ba: údržba, voľba, plavba,...
- -ot: dupot, hrmot, chichot,...
- -a: výzva, príprava, náhrada,...
- -0: let, skok, stisk,...
- motivované adjektívami:
- -osť: tvrdosť, vlhkosť,...
- -ota: hustota, milota,...
- -stvo: zúfalstvo, bohatstvo,...
- -oba: hniloba, chudoba, staroba,...
Hranica medzi abstraktami a konkrétami je relatívna. Pri mnohých abstraktách sa zúžil pôvodný abstraktný význam, takže slovo má aj pôvodný, aj zvecnený význam, napr. jedenie (dej jedenia i jedlo), viazanie (činnosť i prostriedok, napr. na lyžiach), sladkosť (vlastnosť i sladká vec).
Delenie 2:
- životné podstatné meno
- osobné podstatné meno (osoby)
- neosobné životné podstatné meno (zvieratá)
- neživotné podstatné meno (ostatné)
Delenie 3:
- všeobecné podstatné meno
- vlastné podstatné meno (napr. Peter, Slovensko)
Špeciálne skupiny podstatných mien sú:
- hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie)
- látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť)
- skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky)
- pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry)
[upraviť] Zdroje
- ORAVEC, Ján - BAJZÍKOVÁ, Eugénia - FURDÍK, Juraj. Súčasný slovenský jazyk. Morfológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1984. 232 s.
- PAULINY, Eugen. Slovenská gramatika. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1981. 328 s.
- DVONČ, Ladislav. Dynamika slovenskej morfológie. 1. vyd. Bratislava : VEDA, 1984. 124 s.
- DAROVEC, Milan - PALKOVIČ, Konštanín. Seminárne cvičenia zo slovenskej morfológie. 2. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 1992. 88 s.
[upraviť] Iné projekty
Wikislovník ponúka heslo slovníka Podstatné meno
|
||||||||
