Podstatné meno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Podstatné meno alebo substantívum je slovný druh, plnovýznamové slovo označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatne existujúce/chápané“ veci a javy.[1] Napr. dom, muž, písmo. Podstatné meno je základný spôsob pomenovania v jazyku. Podstatné meno je hlavným slovným druhom, ktorý vo vete vystupuje ako argument slovesa.

V slovenčine sú podstatné mená ohybné. Ohýbanie podstatných mien sa nazýva skloňovanie (deklinácia). V slovenčine majú podstatné mená tieto gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo, pád,.

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Delenie 1[1]:

Delenie 2[1]:

Delenie 3[1]:

Špeciálne skupiny podstatných mien sú[1]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e podstatné mená. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 327.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]