Poeleatská prírodná filozofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Poeleatská prírodná filozofia alebo pluralistická škola je záverečná etapa predsokratovskej filozofie. Bola to škola predsokratovských filozofov, ktorí sa pokúšali zmieriť Parmenidovo odmietnutie zmeny so zjavne existujúcou zmenou vonkajšieho sveta sprostredkúvanou zmyslami. Do tejto školy patrili Anaxagoras, Archelaus, Empedokles a starogrécki atomisti. Učenie poeleatskej prírodnej filozofie je syntézou iónskej filozofie a eleatskej filozofie: uznáva reálnu mnohosť (korene vecí u Empedokla, semená vecí u Anaxagora, atomy u atomistov) a pohyb.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.