Pohľadový betón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bostonská radnica

Pohľadový betón alebo Béton brut (z franc. drsný betón) je betón, ktorý vytvára určitú štruktúru, poznačenú debnením a už viac neupravovanú. Používajú sa aj termíny ako „surový“ a „holý“ betón. Svoje využitie má na fasádach budov, ale aj na povrchoch ostatných konštrukcií ako betónové ploty alebo spevnené plochy.

Najdôležitejšie je dôkladné vyrobenie debnenia, ktoré sa musí z vnútornej strany opatriť proti prilepeniu k betónu olejovým náterom, lakovým filmom alebo vloženou PVC fóliou. Štruktúra povrchu sa dosahuje zvýraznením povrchu debnenia (alebo kamenivom v betónovej zmesi) technikami ako vypaľovanie, vzorkovanie s plastickými tabuľami a kovovými formami.

Pohľadový betón v architektúre 20. storočia[upraviť | upraviť zdroj]

Stal sa populárnym v širokej škále výrazových prostriedkov modernej architektúry 20. storočia. Vyvrcholením používania surového betónu bol brutalizmus, v ktorom sa aj akákoľvek ochrana alebo úprava považovala za nemorálnu a potláčala myšlienku tvorby nie estetickej, ale etickej architektúry.

Donedávna sa betón používal predovšetkým na výrobu nosných prvkov budov a schodísk. Pohľadový betón je však rozdielny od konštrukčného z hľadiska jeho zloženia. Ide o jemnú zmes rovnakej štruktúry a farby, aby sa vzor debnenia odtlačil čo najlepšie. Používa sa troj či štvor-zložkový betón, no pridávaním nových komponentov sa stále zdokonaľuje. Tie zabezpečujú jeho výborné technologické, ale i optické vlastnosti a preto sa s obľubou využíva nielen na fasádach, ale aj pri návrhu moderných interiérovnábytku, deliacich častí a doplnkov. Pridaním pigmentov alebo povrchovými nátermi sa dá dosiahnuť rôzna farebnosť betónu. Pri použití pohľadového betónu tiež treba dbať na veľkosť a hustotu pórov, a usporiadanie škár od debnenia. Pri väčších realizáciách sa odporúča najskôr vyskúšať vzhľad betónu na ploche aspoň 2x2 metre. Najväčšie klady tohto materiálu sú odolnosť voči mrazu, vode a vlhkosti, ohňovzdornosť, vysoká pevnosť, stálosť jeho povrchu a nenáročná údržba.

Významní predstavitelia a stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z prvých použití pohľadového betónu je stavba kostola neďaleko Paríža v Le Raincy od Augusta Perreta z rokov 1922-1923. Ďalšou veľmi známou realizáciou je kláštor Panny Márie La Tourette v Évreux, Lyon (19571960) architekta Le Corbusiera. U Le Corbusiera môžeme neupravené fasády vidieť napríklad aj na Unité d’habitation v Marseille alebo kaplnke Notre Dame du Haut v Ronchampe. Veľmi obľúbeným materiálom sa stal v období brutalizmu (19541970). Príkladom je budova strednej školy v britskom meste Hunstanton. Jej autormi boli Alison a Petr Smithson.

Z ďalších architektov môžeme vymenovať napr. Louisa Kahna, Jamesa Stirlinga alebo Paula Rudolpha.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]