Pohlavný život psa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Schopnosť rozmnožovať sa je jednou zo základných vlastností živočíšnej ríše, vedúcou k zachovaniu jej rozmanitosti druhov. Spôsob rozmnožovania sa líši u každého druhu a formy. Existujú dve základné formy rozmnožovania - pohlavné a nepohlavné. Psy sa rozmnožujú pohlavnou cestou. Nový jedinec vzniká z dvoch buniek, samčej a samičej. Novo vzniknutá bunka, tzv. zygota predstavuje kombináciu genetického materiálu pôvodných buniek pochádzajúcich zo spermie a vajíčka. Vývoj nového jedinca prebieha v maternici suky.

Ruja[upraviť | upraviť zdroj]

Suky pohlavne dospievajú v 7 až 12 mesiaci života. V tomto veku sú schopné rozmnožovania, i keď nakrývanie sa pri prvom háraní neodporúča z viacerých dôvodov. Prvým z nich je nedokončený vývoj kostry a s tým súvisiaci nedostatočný priestor v panve. Ďalším je pozastavenie telesného vývoja suky počas gravidity, keďže sa jej organizmus zameria na vývoj plodov, čím sa preruší vlastný vývoj a dozrievanie jedinca. Často sa môžeme stretnúť s názorom, že počas prvého hárania suka nemôže zabreznúť. Ide o mylný názor. Prvé háranie môže mať iný priebeh ako ostatné hárania, môže byť aj kratšie, suka je však schopná počať mladé.
Háranie rozdeľujeme do troch fáz:

  • Prvá fáza sa nazýva proestrus. V tomto období dozrievajú vo vaječníkoch folikuly a dochádza k zdureniu pošvy. Suky zvyknú častejšie močiť, prípadne sú prítulnejšie - správanie je individuálne pre každého jedinca. Ku koncu tohto obdobia sa objavuje svetločervený krvavý výtok z pošvy spôsobený praskaním ciev sliznice. Toto obdobie trvá približne 10 dní.
  • Nadväzuje naň ďalšie obdobie, odborne nazývané estrus, alebo tiež obdobie vlastnej ruje. Praskajú folikuly, uvoľnujú sa vajíčka a výtok sa z červenej mení na hnedú. Ku koncu estra je suka ochotná kopulovať. Niektoré suky zvyknú byť neposlušné, vyhľadávajú psiu spoločnosť. Povoľnosť môže chovateľ pozorovať aj pri stimulácii koreňa chvosta suky škrabaním, pričom suka ohne chvost na stranu.
  • Druhá fáza plynule prechádza do ďalšej fázy nazývanej metestrus. Je to obdobie konca ruje. Na vaječníkoch vzniká žlté teliesko, ktoré hormonálne udržuje brezivosť a sliznica maternice je pripravená prijať oplodnené vajíčka. Pri úspešnom nakrytí prechádza ruja do gravidity. V prípade, že krytie neprebehlo, prejde suka do štádia pokoja, tzv. anestrus.

Celé obdobie ruje trvá od troch do štyroch týždňov, fáza farbenia trvá od 7 do 14 dní. Pes má diestrický cyklus - to znamená, že sa ruja vyskytuje u psov dvakrát ročne. Suky hárajú spravidla začiatkom jari a koncom leta. Niektoré, prevažne prírodné plemená (sibírsky husky, aljašský malamut) sú monoestrické - suky týchto plemien hárajú len raz do roka, podobne ako suky divých psov.

Párenie[upraviť | upraviť zdroj]

Párenie (pohlavný akt, nakrývanie/krytie) je zložitý reflexný dej, ktorý tvorí celý rad podmienených a nepodmienených reflexov. Pri párení dochádza k zasunutiu stoporeného údu psa do pošvy suky. Na záver pohlavného aktu je semeno ejakulované do pošvy suky. K nepodmieneným reflexom pri párení radíme reflex vztoporenia penisu, zasunutie penisu, reflex trenia a reflex vysemenenia. Podmienené reflexy vznikajú najmä u samcov používaných pri inseminácii (stimulácia psa k vysemeneniu).

Vlastné párenie delíme na tri fázy: 1. predohra, 2. akt párenia, 3. zviazanie (spojenie).

  1. Predohra slúži na zoznámenie sa zvierat (pokiaľ nežijú v spoločnej domácnosti). Psi pobehujú, hrajú sa, pes suku olizuje na ušiach a pošve, naskakuje na ňu, suka psa očucháva v oblasti predkožky a hravo psovi uniká pri jeho pokusoch prejsť do ďalšej fázy párenia.
  2. Akt párenia začína plynulým prechodom z predošlej fázy. Suka pripravená prijať psa, rozkročí zadné nohy, ohne chvost na bok. Za priaznivých podmienok (pes ani suka nie sú „začiatočníci“, nerušia ich vonkajšie vplyvy), dochádza k zasunutiu vztoporeného penisu do pošvy. Táto fáza trvá len niekoľko sekúnd a plynule prechádza do fázy spojenia (zviazania).
  3. Zviazanie je fáza, pri ktorej dochádza k enormnému zväčšeniu tzv. toporivých teliesok a žaluďa penisu, čo zabezpečí prechod dávky semena do pošvy a následne maternice suky. Ejakulácia semena prebieha u psa po kvapkách v sekundových až trojsekundových intervaloch počas celého priebehu fázy zviazania. Pes zostáva so sukou buď v polohe, keď sa opiera bruchom o jej chrbát a predné nohy sa jemne (podľa výšky psa a suky) dotýkajú zeme, alebo sa otočí suke chrbtom a počas zviazania psi stoja opretí zadnou časťou tela o seba. Pri týchto polohách dochádza k naťahovaniu pošvy a maternice, čím vzniká v maternici podtlak, ktorý zabezpečí prechod spermií cez krčok maternice do jej vnútra. Zviazanie trvá rôzne dlho, zvyčajne od 10 do 30 minút, niekedy aj dlhšie.

Gravidita (kotnosť)[upraviť | upraviť zdroj]

Gravidita suky trvá priemerne 63 dní. Priebeh gravidity je veľmi individuálny. Niektoré suky na začiatku brezivosti menia svoje správanie - sú maznavejšie, viac jedia. U iných sa zasa prejavuje nechutenstvo. V polovici gravidity sa dajú plody nahmatať v brušnej dutine, toto vyšetrenie by však mal robiť len skúsený chovateľ alebo veterinárny lekár. Zvykom je previesť vyšetrenie ultrazvukom pre potvrdenie, prípadne vylúčenie kotnosti, keďže u niektorých súk sa po nakrytí môže objaviť takzvaná falošná gravidita. V druhej polovici kotnosti je možné cítiť pohyby plodov, suke sa zväčšuje brucho najmä v oblasti slabín. Niekoľko dní pred pôrodom dochádza k zväčšeniu mliečnych žliaz a k zdureniu pošvy. Suky zvyknú obmedziť pohybovú aktivitu, prijímajú menej potravy a v pripravenej pôrodnej bedni si vyhrabávajú brloh.

Pôrod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôrod prebieha v troch fázach a trvá od 6 do 12 hodín, prípadne dlhšie. Prvá fáza pôrodu sa prejavuje nepokojom suky, ktorého miera je veľmi individuálna. V druhej fáze dochádza k otvoreniu krčku maternice s viditeľnými sťahmi. Tretia fáza pôrodu začína vypudením plodu a končí pôrodom placenty. Plody sú uložené v dvoch placentách, pričom prvý plodový obal praská už v pôrodných cestách. Z druhej placenty vyslobodzuje matka šteňa lízaním, prípadne prehryznutím. Pupočnú šnúru taktiež suka prehryzne. Intervaly medzi narodením jednotlivých šteniat oscilujú medzi pätnástimi minútami až hodinou.

Vývoj šteniat po narodení[upraviť | upraviť zdroj]

Šteniatka rotvajlera
9týždňové šteňa drsnosrstého foxteriéra

Šteňatá sa rodia slepé a hluché, nemajú ani vyvinutý čuch. Majú dobre vyvinutý sací reflex. Dokážu sa presúvať na kratšiu vzdialenosť lezením, nevedia sa však postaviť. 12 deň po narodení otvárajú šteňatá oči, zatiaľ však dobre nevidia. Dvoj- až trojtýždňové šteňatá začínajú chodiť, sú schopné samostatne sa vyprázdňovať, čo dovtedy zabezpečuje matka stimuláciou pohlavného orgánu a konečníka lízaním. V približne 20. dni života začínajú šteniatka reagovať na zvukové a čuchové podnety. V období medzi tretím a dvanástym týždňom sa šteňatám zdokonaľujú zmysly a začínajú byť sociálne aktívne. V piatom týždni sa dokážu naháňať, hrýzť a prenášajú v tlame predmety. Toto obdobie je veľmi dôležité z hľadiska socializácie, t. j. navykania šteniat na rôzne živočíšne druhy, čo je nevyhnutné pre bezkonfliktné spolunažívanie šteňaťa najmä s človekom. Medzi šiestym a ôsmym týždňom je vhodné obdobie na odchod šteniat k novým majiteľom, kde postupne spoznáva hierarchiu „svorky“ a dostáva výchovné lekcie. Tretí až šiesty mesiac života šteniat je dôležitý pre výchovu a výcvik, keďže v tomto období sa šteňa zaraďuje do života vo svojej svorke a je ochotné a schopné rýchlo sa učiť. Medzi šiestym mesiacom a rokom života šteňaťa prichádza psia puberta, ktorá pre chovateľov - začiatočníkov predstavuje jedno z najťažšie zvládnuteľných období, keďže sa pes snaží v hierarchii prepracovať vyššie. Od jedného roka je pes telesne vyvinutý a postupne sa začína upokojovať a duševne dozrievať. Ustaľovanie charakterových vlastností psa prebieha približne do tretieho roka jeho života.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]