Pohyb (filozofia)

Pohyb je vo filozofii forma bytia hmoty, zahŕňajúca všetky možné pohyby, zmeny a procesy vesmíru (vrátane mechanického pohybu, fyzikálneho pohybu, chemického pohybu, biologického pohybu a sociálneho pohybu).

Názory na pohyb

Anaximandros

Pohyb podľa Anaximandra je večný a je predpokladom respektíve príčinou vznikania a zanikania, základom vylučovania protikladov.

Aristotles

Podľa Aristotela je pohyb uskutočňovanie súcna, čiže premena možnosti na skutočnosť. Pohyb úzko súvisí aj so vzájomným vzťahom látky a formy. V tomto smere je pohyb určitou tendenciou látky (ako možnosti) k uskutočneniu formy (ako skutočnosti). Pohyb je nadobúdanie tvaru. Pohyb neexistuje mimo veci a je večný, pretože vždy bol a vždy bude. Existuje šesť druhov pohybu: vznikanie, zanikanie, zväčšovanie, zmenšovanie, premena a zmena miesta. Najzaujímavejší je pohyb, v ktorom zo zárodku alebo semena vzniká rastlina či živočích. Podmienkou pohybu je priestor a čas.

Antický atomizmus

Predstavitelia antického atomizmu chápali pohyb za zložený z atómov, pretože presun musel u nich znamenať vždy preskok z jednej elementárnej pozície do druhej, čo vedie k pojmu elementárneho časového intervalu (nemožno rozoznať menší časový interval ako ten, v ktorom sa odohrá jediný taký preskok) a k pojmu maximálnej rýchlosti (tej, ktorou sa pohybuje teliesko, ktoré v každom nasledujúcom okamihu prechádza ďalším a ďalším priestorovým elementom, zatiaľ čo všetky ostatné stupňe rýchlosti znamenajú zotrvávanie v nasledujúcich elementoch počas viacerých časových elementov).

Demokritos

Podľa Demokrita príčina pohybu spočíva v atómoch, čo sú v priestorovom prázdne následkom svojej veľkosti a váhy v stave neustáleho vírenia, ktoré je druhotne vyvolané neustálym približovaním sa podobných atómov a odpudzovaním sa odlišných atómov. Takto sa prejavujúci pohyb nemal začiatok a nemôže mať ani koniec, pretože atómy sú nezničiteľné. Preto stále dochádza k novým spojeniam podobných atómov a k zvláštnym zoskupeniami nepodobných atómov, čím sa tvoria odlišné atómové masy-svety. Vesmír je teda stálym spájaním sa a rozlučovaním atómov, ktoré sa stále vírivo pohybujú.

René Descartes

René Descartes tvrdil, že pohyb je umožňovaný rozpriestranenosťou a vyžaduje prvý impulz, ktorý pochádza od Boha.

Predattická filozofia

Pohyb podľa predstaviteľov predattickej filozofie v Predsokratoskej fyzike nepozná pohyb v zmysle modernej prírodnej vedy, totiž ako zmenu polohy jednotlivých vecí vo vzťahu k iným. Pohyb nerozoznáva od procesu vôbec a zaujíma ju predovšetkým ako vznikanie a súčasne zanikanie, ktorým sa jednotlivé určité reality a ich súbor (svet, kozmos) vydeľujú z neurčitého prazákladu; pohyb je preto u nich pôvodne tým, čím vzniká a zaniká kozmos, je to vznik kozmu skôr než pohyb v kozme, pohyb sveta skôr než vo svete. Predsokratici, pokiaľ hovoria o pohybe, upínajú sa k pohybu kozmogonickému, ktorého nevyčerpateľným hýbateľom sú nerozlučné a vzájomne sa potláčajúce protiklady; herakleitovské určenia o identite cesty "hore" a "dolu", o "odmeranom" roznecovaní a uhasínaní kozmického ohňa, o jednom, ktoré rozlišujúc sa zhoduje samo so sebou patrí do tejto súvislosti. To, že nemáme zo začiatkov ľudskej reflexie o celku sveta nijaké presné určenie pohybu a procesu, súvisí nielen s tým, že pôvodná "fyzika" znamená ešte len prvé nesmelé krôčiky v skúsenostnom poznaní a jeho analýze, ale aj s touto zvláštnosťou filozofickej prereflexie; je úvahou o svete v celku, ktorý sa snaží tematizovať odtieňovaním proti pôvodnému "chaosu".

Herakleitos

Pohyb podľa Herakleita je boj protikladov stelesňovaný ohňom ako počiatkom všetkého (arché).

Klasická mechanika

Pohyb v klasickej mechanike je premiestnenie telesa vzhľadom na iné (okolité) telesá. Bez týchto telies sa nedá hovoriť o pohybe, ktorý je teda vždy relatívny.

Zenón z Eley

Pohyb je podľa Zena z Eley ako zmena v priestore je nemysliteľný.

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.