Pokora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sv. Tomáš Akvinský považuje pokoru za cnosť cností, autor: Fra Angelico (1395 – 1455)

Pokora (lat. humilitas, rus. smirenomudrije, nem. Demut, ang. humility) je jednou zo siedmich cností, je to slobodné, nie vynútené uvedomovanie si vlastnej nedokonalosti pred vyššou existenciou, môže byť nesprávne chápaná ako závislosť na niekom. Opakom pokory (jedna z cností) je pýcha (lat. superbia), ktorá patrí medzi sedem hlavných hriechov.


Náboženstvo a pokora[upraviť | upraviť zdroj]

V každom náboženstve existuje rituálna metodika.

Pokora je skromné chovanie, nesebeckosť a prejevuje sa u človeka, ktorý rešpektuje druhých. Pokora je pocit, keď si človek uvedomuje vlastnú nedokonalosť, alebo závislosť na vyššie požiadavky a má tak dôveru, keď sa to od neho očakáva, a nie keď potrebuje neúmerne velebiť sám seba. Pokora vyrastá z pocitu vlastnej slabosti a nedokonalosti vzhľadom k požiadavkám vyšších bytostí.

Islam[upraviť | upraviť zdroj]

V islame je pokora pred Bohom vyjadrovaná dodržovaním príkazov koránu a sunny (šaríja) a vnútornými gestami pri modlitbe a vstupe do mešity, atď.

Budhizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V budhizme je pokora osvietenie v meditácii.

Hinduizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V hinduizme je to vyslobodenie od karmy vykúpením z reinkarnácia - meditáciou nad oslobodením od viny, získanej zlým životom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pokora na českej Wikipédii. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Demut na nemeckej Wikipédii.