Politická strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u


Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla politická organizácia), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej ideológie a/alebo riešenia nejakého problému. Aj hnutia v zmysle, v akom sa tento používa u nás po Nežnej revolúcii, sú fakticky politické strany.

Vlastnosti politických strán:

  • stabilná organizácia zahŕňajúca celú krajinu (resp. celý región)
  • stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické)

V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na naplňovanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.

V nedemokratických (totalitných, diktatúrach) systémoch je spoločenstvom na ovládanie ostatných a voľby slúžia na predstieranie slobody a demokracie.

Strany sú väčšinou financované zo štátneho rozpočtu.

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • tradičné delenie:
    • konzervatívne strany
    • liberálne strany
  • delenie typu ľavica-pravica:
    • pravicové strany: konzervatívne strany, monarchistické strany, statkárske strany, fašistické strany
    • stredo-pravé strany: liberálne strany, pokrokové strany, demokratické strany
    • ľavicové strany: sociálno-demokratické strany, socialistické strany, komunistické
    • ostatné: národnostné strany, náboženské strany, ekologické strany, profesné strany a i.
  • delenie typu vláda-opozícia:
    • vládne strany: tvoria vládu, a to buď samostatne alebo v koalícii
    • opozičné strany: snažia sa prevziať politickú moc voľbami
    • antisystémové strany (napr. extrémna pravica alebo extr. ľavica): snažia sa rozbiť súčasné spoločenské usporiadanie a nerešpektujú zásady pluralitnej demokracie

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Politické strany vznikali pôvodne ako záujmové skupiny v rámci mocenskej elity, ktoré začali vytvárať lokálne skupiny (politické kluby) a postupne sa organizovali do politických strán.

Na Slovensku sa napríklad už pre 15. či 16. storočie hovorí o stranách v uhorskom sneme (Zápoľskovská strana a pod.), ktoré spĺňali mnohé z hore uvedených bodov. Za prvé moderné politické strany sa však považujú až whigovia a toryovia v anglickom parlamente (od 17. stor.), ďalej girondisti a jakobíni vo francúzskom parlamente v čase francúzskej revolúcie (koniec 18. stor.) a napokon celý rad politických strán, ktoré vznikali v Európe v 19. stor. - na Slovensku Slovenská národná strana a Ľudová strana.

V 19. storočí vzniklo tradičné rozdelenie na ľavicu, stred a pravicu (pôvodne podľa zasadacieho poriadku vo francúzskom parlamente).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]