Politológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Politológia (z gr. politiké = umenie viesť štát, politika + logos = slovo, náuka) alebo politická veda je veda o inštitucionálnych podobách, procesoch, obsahoch a normatívnych základoch politiky.

Politológia patrí medzi sociálne vedy. Dnes sa už presnejšie hovorí o politických vedách, pretože ide o skupinu rôznych odborov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Od čias Aristotela bolo skúmanie politických javov dlho súčasťou všeobecnej filozofie. Dodnes v tomto prístupe pokračuje politická filozofia.

Až okolo roku 1900 sa situácia zmenila v tom smere, že v Európe (samostatná) politológia vznikla ako odbor úzko spätý s teóriou štátu a práva a teoretickou sociológiou, kým v USA politológia vznikla pod silným vplyvom empirickej sociológie. V Európe sa teda sústredila na opis a hodnotenie politických javov, kým v USA na meranie a analýzu základných faktorov politických javov (ankety, štatistika, sociometria a pod.)

Hlavné skúmané oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

  • dejiny politických ideí a moderných politických teórií
  • medzinárodné vzťahy medzi štátmi
  • štruktúra a vývoj politických systémov

Členenia[upraviť | upraviť zdroj]

Základné členenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • vnútorná politika
  • vonkajšia politika


  • teoretické disciplíny: tvoria politologickú teóriu
  • praktické disciplíny: zamerané na politickú prax

Najbežnejšie členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Moderné členenie prevzaté z angloamerickej oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Polity (formálna dimenzia politiky)
  • Politics (procesná dimenzia politiky)
  • Policy (obsahová, vecná dimenzia politiky) – tzv. policy research: toto je najnovší odbor politológie, zaoberá sa jednak súvislosťou medzi inštitucionálnymi podmienkami a politickým procesom a jednak obsahom a následkami štátno-politických rozhodnutí; potrebné sú odborné znalosti pre jednotlivé odbory; príklad: zdravotnícka politika

Politologické školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ontologicko-normatívna (alebo tradičná alebo konzervatívna alebo prakticko-filozofická) škola: Zaoberá sa normatívnymi a inštitucionálnymi otázkami v zmysle politickej teórie klasickej antiky. Vychádza z predpokladu, že existujú určité normy (myslenia, politickej praxe a podobne). Predstavitelia:
  • empiricko-analytická (alebo neutrálna alebo kriticko-racionálna) škola: zaoberá sa politickými postojmi, správaniami, štruktúrami a procesmi používajúc pri tom najmä prírodovedecké metódy. Vychádza z predpokladu, že norma (objektívna pravda) v spoločenských procesoch neexistuje. Predstavitelia:
  • kritická (alebo kriticko-dialektická alebo ľavicovo sociálna alebo neomarxistická) škola: zaoberajú sa sociálnymi a ekonomickými rámcovými podmienkami politiky (politická sociológia). Vychádza z toho, že sociálna realita je výsledkom dejinného procesu, ktorý možno vysvetliť iba historicky. Predstavitelia:

Podľa metód a teoretického zázemia[upraviť | upraviť zdroj]

  • politicko-právne smery: zaoberajú sa sa vzťahom právnych noriem a politického správania
  • politicko-sociologické smery: zaoberajú sa spoločenskými súvislosťami politického správania
  • politicko-ekonomické smery:
  • politicko-psychologické smery