Polopriama reč

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Polopriama reč je prvok mikrokompozície, súčasť pásma rozprávača, tvorí prechod medzi autorskou rečou a nevlastnou priamou rečou. Funkčne sa zbližuje s nevlastnou priamou rečou, ale je tesnejšie zviazaná s autorskou rečou. Odlišujú sa od seba najmä kategóriou slovesnej osoby. Polopriama reč je v 3. osobe. Rozprávač však výpoveď presne nereprodukuje, ale iba referuje, čo sa povedalo.

Príklad: Emil darmo hovoril Galovi a strýcovi, že ani baran nemôže byť taký sprostý ako ...