Popol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Popol sú sypké, nezhorené zvyšky horľavých tuhých látok (paliva), hlavne dreva, uhlia, rašeliny, prípadne produktov z nich vyrobených (napr. brikety, drť, piliny, mletý uhoľný prach), alebo sypké pozostatky po požiari. Popolček je jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia.

Priemerný obsah popola
palivo Podiel popola (%)
Čierne uhlie 10 – 15
Hnedé uhlie 10 – 30
Uhoľné brikety 10 – 40
Koks 9 – 17
Lignit 5 – 60
Horľavé bridlice 50 – 80
Rašelina 2 – 30
Drevo 0,1 – 5
Palivové drevo 0,2 – 1
Drevené brikety 0,5 – 1,5
Drevené uhlie 1 – 7
Mazut 0,1 – 2

Chemické zloženie popola závisí jednak na pôvodnom horľavom materiáli, jednak na teplote, ktorá bola v priebehu horenia dosiahnutá, ďalej na množstve kyslíka, ktorý horenie podporoval. Pri nízkých teplotách alebo pri nedostatku kyslíka obsahuje popol značné množstvo pôvodného nespáleného materiálu, ktorý môže byť teplotou horenia viac či menej premenený, napr. pri horení dreva sa môže jeho časť premeniť až na amorfný uhlík (karbonizovať), ktorý zostane v popole a ďalej nezhorí.

Tuhé palivá obsahujú hlavne uhlík a jeho zlúčeniny s vodíkom, kyslíkom a dusíkom, v menšej miere tiež sírne zlúčeniny. Väčšina týchto prchavých prvkov sa v procese horenia mení na plyn a nie sú preto (s výnimkou kyslíka) v popole príliš zastúpené. Voda, ktorá je obvyklou súčásťou palív, spolu s prchavými organickými látkami, sa vyparí. Iné prímesi, označované obvykle za minerálne, zostávajú nezmenené pokiaľ sú tepelne stabilné alebo sa menia na málo prchavé či úplne neprchavé oxidy, ktoré tvoria chemický základ popola. Oxidy alkalických kovov (predovšetkým sodíka a draslíka, teda oxid sodný a oxid draselný) a kovyov alkalických zemín (hlavne vápnika, oxid vápenatý) vďaka svojej vysokej bázicite viažu predovšetkým oxid uhličitý, vznikajúci spaľovaním uhlíka, vo forme uhličitanov; v menšej miere sa môžu zlučovať i s oxidom síričitým na síričitany. Preto hlavne drevný popol vzhľadom na relatívne vysoký obsah draslíka v drevnej hmote obsahuje značné množstvo uhličitanu draselného (potaše), ktorý sa v minulosti z drevného popola vyrábal. Dodnes je popol z dreva považovaný za dobré draselné hnojivo. Naproti tomu popol z uhlia obsahuje značný podiel sedimentárnych hornín a v dôsledku toho i pomerne vysoké množstvo tažkých kovov (včítane rádioaktívnych, ako je tórium a urán); preto nie je vhodný ako hnojivo hlavne pre zeleninu a ovocie, pretože by tažkými kovmi mohli byť zamorené vypestované produkty.

Hlavný podiel popola minerálnych palív tvorí predovšetkým oxid kremičitý a kremičitany, ďalej potom zlúčeniny hliníka, vápnika, horčíka a železa.

Pri veľmi intenzívnom horení, kedy teplota presiahne bod topenia značnej časti chemických zložiek popola, dochádza k spekaniu pôvodne sypkého pozostatku horenia a ten sa tak mení na škváru.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]