Portál:Česko/Osobnosti mesiaca
Obsah[upraviť zdroj]
Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November | December
Január[upraviť zdroj]
Vratislav II. (* 1032/1035 – † 14. január 1092) bolo olomoucké údelné knieža a české knieža (v r. 1061 - 1085), od r. 1085 prvý český kráľ z rodu Přemyslovcov, syn kniežaťa Břetislava I. a Judity.
V mladosti dostal Břetislavov druhorodený syn údel v Olomouci, ktorý spravoval v r. 1054 – 1056. Onedlho nato musel spolu s matkou utiecť pred bratom Spytihněvom do Uhorska na dvor kráľa Ondreja I.; v r. 1058 sa mohol vrátiť späť. Po predčasnej Spytihněvovej smrti v r. 1061 usadol na český kniežací stolec.
Ako knieža rozdelil Moravu medzi bratov - brniansky údel zveril staršiemu Konrádovi a mladší Oto dostal olomoucký údel. Ďalší brat Jaromír, Břetislavom určený na cirkevnú dráhu, odišiel do Poľska.
Vratislav veľmi dbal na rozvoji hospodárskeho a cirkevného života v krajine. V r. 1063 zriadil olomoucké biskupstvo a v nasledujúcom roku povolal späť do sázavského kláštora slovanských mníchov. Po smrti pražského biskupa v r. 1067, obsadil úrad svojím kaplánom, Nemcom Lancom. V r. 1068 sa však proti tomu postavili jeho bratia spolu s niektorými veľmožmi a vynútili si vymenovanie Jaromíra za biskupa.
Ďalšie obdobie jeho panovanie bolo poznačené blízkymi vzťahmi s cisárom Henrichom IV.
Február[upraviť zdroj]
Bedřich Smetana (* 2. marec 1824, Litomyšl – † 12. máj 1884, Praha) bol český hudobný skladateľ, tvorca českej národnej hudby.
Narodil sa v pomerne zámožnej rodine. Jeho otec mal rád hudbu a syna Bedřicha zasvätil do jej tajov už v štyroch rokoch, neskôr ho ale zveril do starostlivosti obchodníka Jana Chmelíka, ktorý riadil hudobné produkcie pre grófa Valdštejna. Smetana sa učil hrať na husle a neskôr na klavír. Svoje prvé verejné vystúpenie absolvoval v Litomyšli v šiestich rokoch.
Neskôr Smetana študoval na gymnáziu v rôznych mestách, no nie príliš úspešne. V Prahe potom svoje štúdium ukončil vlastne hrubým porušením disciplíny – prestal chodiť do školy. Zaujal ho kultúrny a spoločenský život v Prahe a venoval sa hudobnej činnosti. Po roztržke s otcom zakončil potom štúdium pod dohľadom staršieho bratranca, ktorý bol profesorom na premonštrátskom gymnáziu v Plzni. Po zmierení sa s otcom sa Smetana vrátil do Prahy a bol pevne rozhodnutý venovať sa iba hudbe.
Marec[upraviť zdroj]
Tomáš Garrigue Masaryk (* 7. marec 1850, Hodonín – † 14. september 1937, Lány) bol český filozof, sociológ, pedagóg, politik, štátnik a novinár, prvý prezident ČSR (1918–1935), poslanec rakúskeho ríšskeho snemu (1891–1893, 1907–1914).
Narodil sa ako Tomáš Masaryk v Hodoníne, pri dnešných hraniciach medzi Českom a Slovenskom. Jeho otec, Jozef Maszárik, bol Slovák z Kopčian, chudobný kočiš na cisárskom statku. Jeho matka bola Theresia Kopaczek. Podľa niektorých názorov sa Masaryk neskôr snažil skryť nemecký pôvod svojej matky. Detstvo Tomáš prežil na Hodonínsku. Neskôr uviedol, že mu v tomto chudobnom prostredí nikdy nenapadlo, že raz bude niečím iným ako chudobným robotníkom.
Po skončení ľudovej školy v Hodoníne a krátkom štúdiu na strednej škole v Hustopeči sa krátko vyúčal vo Viedni za zámočníka a za kováča. Potom na popud bývalých učiteľov navštevoval gymnázium v Brne a neskôr vo Viedni, kde aj roku 1872 zmaturoval.
Apríl[upraviť zdroj]
Karol IV. Luxemburský (* 14. apríl 1316, Praha, † 29. november 1378, Praha) bol luxemburský gróf (1346 – 1353), moravský markgróf (1333 – 1349), rímsky kráľ (korunovaný 26. novembra 1346 v Bonne a 25. júla 1349 v Aachene), český kráľ (od 26. augusta 1346, korunovaný 1. septembra a 2. septembra 1347 v Prahe), lombardský kráľ (korunovaný 6. januára 1355 v Miláne), rímskonemecký cisár (korunovaný 5. apríla 1355 v Ríme), arelatský kráľ (korunovaný 4. či 18. júna 1365 v Arles), prvorodený syn (pokrstený menom Václav 30. mája 1316) českého a poľského kráľa Jána Luxemburského a českej kráľovnej Elišky Přemyslovny.
Už od útleho detstva bol jeho život vystavený strádaniu a príkoriam. Dva mesiace po synovom krste sa musel jeho otec zúčastniť vojenského ťaženia na pomoc rímskemu kráľovi Henrichovi VII. Po jeho odchode ho matka, v obave o synovu bezpečnosť, zverila do ochrany svojho prívrženca Viléma Zajíca z Valdeku na hrade Křivoklát.
Pod vplyvom lží a intríg vedených proti jeho matke ho jeho otec v treťom roku Václavovho života (spolu so súrodencami) Eliške odňal a držal ho na hrade Loket a neskôr na Křivokláte.
Máj[upraviť zdroj]
Edvard Beneš (* 28. máj 1884, Kožlany – † 3. september 1948, Sezimovo Ústí) bol český politik a štátnik, druhý česko-slovenský prezident v rokoch 1935-1938 a 1945-1948 (1940-1945 bol prezidentom v exile), dlhoročný minister zahraničia, jeden rok predseda vlády. Bol jedným z vodcov odboja za vznik Česko-Slovenska počas prvej svetovej vojny, predstaviteľom odboja za obnovenie Česko-Slovenska počas druhej svetovej vojny, národným socialistom, ideológom čechoslovakizmu a autorom Benešových dekrétov.
Edvard Beneš sa narodil v Kožlanoch pri Plzni ako najmladší syn roľníka (10. dieťa). V mladosti študoval najprv na gymnáziu v Prahe-Vinohradoch (1896–1904; býval v dome rodiny Oličových, spriatelenej s jeho priateľkou a neskôr manželkou Hanou [1]), po maturite na Filozofickej fakulte pražskej Karlovej univerzity. Od roku 1904 študoval vo Francúzsku na Sorbonne a Slobodnej škole politických vied (Sciences Po), v roku 1907 v Berlíne. Štúdiá Edvard Beneš zakončil v roku 1908 v Dijone doktorátom práv, o rok neskôr potom v Prahe zložil rigorózne skúšky.
Jún[upraviť zdroj]
Ján Jiskra (z Brandýsa) (čes. Jan Jiskra (z Brandýsa), nem. Johann Giskra (von Brandeis), angl. John Giskra, maď. Giskra János) (* asi 1400 – † asi 1469) bol český vojvodca, stratég a diplomat. Na čele bývalých husitov dlhý čas pôsobil na Slovensku, kde hájil záujmy Habsburgovcov vo vzťahu k uhorskému trónu.
Podľa legendy sa Ján Jiskra narodil v Brandýse nad Orlicí. V skutočnosti pochádzal pravdepodobne z východnej Moravy.
V 13. storočí sa rod pánov z Brandýsa rozdelil na dve vetvy, českú a moravskú. V r. 1274 získali bratia Jindřich a Vintíř od Olomouckého biskupstva zem neďaleko Přerova, na Severnej Morave, spojenú s vazalstvom. V 14. storočí rozsiahly majetok prilákal Vintířových synov Milotu a Beneša z Brandýsa vstúpiť do služieb mocných pánov z Kravař.
Alšík z Brandýsa, Milotov syn, bol členom rodiny v r. 1372. Nie je známe či Alšík mal deti, ale vieme, že bol ženatý, lebo spolu so svojou manželkou Anežkou v r. 1391 obdaroval kláštor vo Fulneku nejakým darom. Predpokladá sa, že Alšík je otcom Jána Jiskru, ktorého narodenie sa datuje do roku 1400.
Júl[upraviť zdroj]
Franz Kafka (* 3. júl 1883, Praha – † 3. jún 1924, Kierling pri Viedni) je najslávnejší Pražan, po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu, jeden z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia.
Franz Kafka sa narodil v Prahe ešte za monarchie. Bol synom Hermanna Kafku (1852-1931) a Julie Kafkovej, rodenej Löwy (1856-1934). Kafkovci boli Židia. Otec mal galantériu, prišiel z vidieka do Prahy, jeho matka bola z bohatej rodiny z Poděbrad. Okrem dvoch bratov, Georga a Heinricha, ktorí ako deti umreli, mal tri mladšie sestry: Elli (1889-1941), Valli (1890-1942) a Ottla (1892-1943). Jeho materinský jazyk bola nemčina, čo bol vtedy prípad 10 % Pražanov. Hovoril a písal po nemecky, ovládal aj češtinu tak ako celá rodina.
V rokoch 1889 až 1893 navštevoval Nemeckú chlapčenskú školu v Prahe. Potom prešiel na nemecké humanistické štátne gymnázium v Starom meste.
August[upraviť zdroj]
Alois Jirásek (* 23. august 1851, Hronov – † 12. marec 1930, Praha) bol český prozaik a dramatik, autor množstva historických románov a predstaviteľ realizmu v literatúre.
Alois Jirásek sa narodil vo východočeskom Hronove pri Náchode. Pochádzal zo starého sedliackeho rodu. Otec bol pôvodne tkáčom, neskôr sa začal venovať pekárskemu remeslu.
Alois navštevoval nemecké piaristické gymnázium v Broumove, české gymnázium v Hradci Královom a na pražskej univerzite vyštudoval históriu. Po úspešnom ukončení štúdia žil štrnásť rokov v Litomyšli, kde pôsobil ako profesor dejepisu na miestnom gymnáziu.
Potom sa presťahoval do Prahy, pokračoval tu v pedagogickej práci i literárnej činnosti. Obnovil osobné styky s priateľmi zo študentských čias - maliarom Mikolášom Alešom, s ktorým zdieľal obdobné umelecké predstavy a plány.
September[upraviť zdroj]
Antonín Dvořák (* 8. september 1841, Nelahozeves – † 1. máj 1904, Praha) bol český hudobný skladateľ obdobia romantizmu.
Hoci bol mladý Dvořák očarený Wagnerom, jeho diela poukazujú skôr na romantika tradičného zamerania. V neskoršom období ho ovplyvnil i jeho priateľ Brahms, s ktorým ho môžeme zaradiť do prúdu tzv. klasicko-romantickej syntézy. Zásadným inšpiračným zdrojom bola česká ľudová pieseň a slovanská tematika. Skladateľ sa pridŕžal tradičných foriem a postupov, jeho inštrumentácia taktiež vychádza zo zaužívaných modelov, hoci treba povedať, že je veľmi účinná a na výbornej úrovni. Najsilnejšou skladateľovou stránkou bola však mimoriadna a prakticky nevyčerpateľná melodická invencia, ktorá poukazuje na veľkého génia. Charakter Dvořákových diel je prevažne optimistický, s veľkou mierou spontánnosti a vrúcnosti.
Antonín Dvořák sa svojou tvorbou zaradil k vrcholným svetovým skladateľským zjavom. Neustály dopyt po jeho dielach a ich všeobecná obľúbenosť sú dôkazom jeho kompozičného majstrovstva a umeleckej nadčasovosti. Húževnatosť, s akou systematicky zdokonaľoval svoje skladby a vášnivá láska k hudbe, ktorú pretavuje i do svojich piesní, je obdivuhodná i dnes.
Október[upraviť zdroj]
Václav Havel (* 5. október 1936, Praha, ČSR – † 18. december 2011, Hrádeček) bol český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Česka.
Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt, staviteľ a Rotarián. Jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Do svojich desiatich rokov žil čiastočne v dome, ktorý postavil jeho starý otec u Tišnova na Morave.
Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 sa prvorepublikové aktivity rodičov stali dôvodom, prečo Havlovi nedovolili po skončení základnej školy ďalej riadne študovať.
November[upraviť zdroj]
Jan Garrigue Masaryk (* 14. september 1886, Praha – † 10. marec 1948, Praha) bol český diplomat a politik, minister zahraničných vecí Česko-Slovenska v rokoch 1940-1948. Bol synom prvého česko-slovenského prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka
Bol okrem iného veľvyslancom Česko-Slovenska v Londýne (1925–1938), ministrom zahraničných vecí Benešovej exilovej vlády a nakoniec tiež ministrom zahraničných vecí vo vláde Klementa Gottwalda. Vo februári 1948 odmietol podať demisiu spolu s ostatnými demokratickými ministrami.
Navštevoval školy v Prahe, Akademické gymnázium (maturoval v roku 1906), a v USA (1907–13). V roku 1913 sa vrátil do Čiech. Počas prvej svetovej vojny nastúpil vojenskú službu v rakúsko-uhorskej armáde (1915–18 v tyle uhorského pluku na poľskom fronte, bol povýšený na dôstojníka a vyznamenaný medailou za statočnosť).
December[upraviť zdroj]
Svätý Václav, tiež Václav I. (* okolo 907 ?, † 28. september 929/935, Stará Boleslav) bolo české knieža (od r. 921) z rodu Přemyslovcov, neskoršie svätec a hlavný patrón Čiech.
V detstve bol starší syn Vratislava I. a Drahomíry vychovávaný na Tetíne svojou starou babičkou Ludmilou, ktorá mu za učiteľa vybrala slovanského kňaza Pavla. Keď sa jeho otec stal českým kniežaťom, poslal svojho syna na Budeč študovať latinčinu.
Po Vratislavovej smrti vo februári 921 sa začala krátka poručnícka vláda Ludmily. Tá však skončila ešte v septembri toho roku, keď bola Ludmila zavraždená a opatery neplnoletého kniežaťa sa ujala jeho matka Drahomíra. Po vlády vyhnal Václav svoju matku z kniežacieho dvora, po čase ju však zavolal späť.
V roku 924 dal previesť telesné ostatky Ludmily z Tetína do Prahy, kde ich slávnostne pochoval na Pražskom hrade.
Václavova vláda bola od počiatku charakteristická podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav nútený podrobiť sa rímskemu cisárovi Henrichovi I. Vtáčnikovi, ktorý so svojím vojskom pritiahol až k Prahe. S týmto aktom bolo spojené i platenie poplatku, ktorý mal český panovník odvádzať rímskemu cisárovi.