Portál:Astronómia/Novinky (2006)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Archív: 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012

2006[upraviť zdroj]

január | február | marec | apríl | máj | jún | júl | august september | október | november | december

12/2006[upraviť zdroj]

  • 27. december: Z kazašského kozmodrómu Bajkonur o 14:23 UTC odštartovala nosná raketa Sojuz 2.1b a na obežnú dráhu vyniesla európske vesmírne observatórium COROT, ktoré by malo minimálne nasledujúce dva roky pátrať po extrasolárnych planétach. (SpaceFlight Now)
  • 24. december: Z ruského kozmodrómu Pleseck o 8:34 UTC odštartovala nosná raketa Sojuz 2.1a a na pretiahnutú eliptickú obežnú dráhu vyniesla ruskú vojenskú telekomunikačnú družicu Meridian-1. (Rian.ru)
  • 18. december: Z japonského kozmodrómu Tangašima o 6:32 UTC odštartovala nosná raketa H-2A v najvýkonnejšej konfigurácii a na prechodovú obežnú dráhu ku geostacionárnej vyniesla telekomunikačnú a technologickú družicu ETS-8. (Spaceflight Now)
  • 14. december: Z kozmodrómu Vandenberg o 21:00 UTC odštartovala nosná raketa Delta 2 a na obežnú dráhu vyniesla družicu NRO L-21, ktorá bude po úspešnom navedení premenovaná na USA-193. (Spaceflight Now)
  • 11. december: Z kazašského kozmodrómu Bajkonur o 23:28 UTC odštartovala nosná raketa Proton M horným stupňom Breeze M a na prechodovú dráhu ku geostacionárnej vyniesla malajskú telekomunikačnú družicu MEASAT-3. (Space.com)
  • 8. december: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 0:53 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3A a na prechodovú obežnú dráhu k geostacionárnej vyniesla druhú čínsku meteorologickú družicu Fengyun-2D. (Xinhuanet.com)
  • 6. december: Americká NASA oznámila, že po niekoľkoročnom pozorovaní objavila zreteľné náznaky existencie tečúcej vody na Marse. Snímky zo sondy Mars Global Surveyor ukazujú v dvoch šikmých ryhách na povrchu planéty usadeniny, ktoré tam v uplynulých siedmich rokoch pravdepodobne priniesla voda. (Space.com)
  • 5. december: Americká NASA oznámila plán, podľa ktorého sa od roku 2020 začne budovať na južnom póle Mesiaca kolónia, odkiaľ by sa dal robiť presnejší výskum slnečnej sústavy. Projekt je naplánovaný ako dlhodobý spoločný program 14 svetových vesmírnych agentúr. (Space.com)

11/2006[upraviť zdroj]

  • 30. november: Na vysunutom pracovisku Humenskej hvezdárne v Kolonickom sedle sa v dňoch od 30. novembra do 2. decembra uskutočnil Medzinárodný seminár o pozorovaní premenných hviezd pod názvom Kolos 2006 s bohatou účasťou zahraničných hosti z Ukrajiny,Ruska,Česka, Poľska a Slovenska. Súčasťou podujatia bolo pokrstenie najväčšieho ďalekohľadu na Slovensku.
  • 9. november: Indická kozmická agentúra oznámila plány na vlastný pilotovaný kozmický program. Ak projekt vo výške 2,2 miliardy dolárov schváli vláda, prvý indický kozmonaut vo vlastnej indickej lodi mohol letieť v roku 2014. (Space.com)
  • 8. november: Z kazašského kozmodrómu Bajkonur o 20:01 UTC odštartovala nosná raketa Proton M a na prechodovú dráhu ku geostacionárnej vyniesla telekomunikačnú družicu ARABSAT-4B (BADR 4). (Spaceflight Now)
  • 8. november: Prechod Merkúra cez slnečný kotúč viditeľný zo západného pobrežia Spojených štátov a východného pobrežia Austrálie a Nového Zélandu. (Space.com)

10/2006[upraviť zdroj]

  • 28. október: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 16:20 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3B a na prechodovú obežnú dráhu ku geostacionárnej vyniesla telekomunikačnú družicu SinoSat-2. (Xinhuanet.com)
  • 5. október: Holandskí astronómovia objavili pozostatky supernovy, ktorá vybuchla v roku 185 pred Kr. a existujú o nej najstaršie písomné záznamy. Pozorovania röntgenovým teleskopom Chandra ukázali, že týmito pozostatkami je oblak plynu označovaný RCW 86.

9/2006[upraviť zdroj]

  • 25. september: Z kozmodrómu na Myse Canaveral o 18:50 UTC odštartovala nosná raketa Delta 2 a na eliptickú obežnú dráhu vyniesla GPS družicu GPS 2R-M2, ktorá sa na kruhovú dráhu dostane svojimi vlastnými motormi. (Spaceflight Now)
  • 22. september: Z japonského kozmodrómu Uchinoura o 21:36 UTC odštartovala nosná raketa M-5 a na polárnu obežnú dráhu vyniesla astronomickú družicu Solar-B a dve menšie družice SSSAT a HITSAT. (Spaceflight Now)
  • 21. september: Raketoplán Atlantis o 10:21 UTC hladko pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku a ukončil tak úspešnú misiu STS-115. (Space.com)
  • 14. september: Vedci z Harvardovho-Smithsonianského centra pre astrofyziku oznámili objav nezvyčajne veľkej a ľahkej extrasolárnej planéty HAT-P-1b obiehajúcej hviezdu vzdialenú 450 svetelných rokov. (Space.com)
  • 14. september: Z kazašského kozmodrómu Bajkonur o 13:41 UTC odštartovala nosná raketa Sojuz-U a na nízku obežnú dráhu vyniesla vojenskú fotoprieskumnú družicu Kosmos 2420 typu Don s návratovými púzdrami. (Spaceflight Now)
  • 13. september: Po viac ako polročnej korekcii obežnej dráhy sa sonda Mars Reconnaissance Orbiter usadila na plánovanej dráhe okolo planéty Mars. Aby mohla sonda začať svoju misiu, musí ešte vysunúť anténu a odstrániť krytky zo šošoviek inštalovaných kamier. Predpokladá sa, že fotografovanie povrchu začne v novembri. (Space.com)
  • 12. september: Z čínskeho kozmodrómu Xichang o 16:02 UTC odštartovala nosná raketa CZ-3A a na prechodovú obežnú dráhu k geostacionárnej vyniesla vojenskú telekomunikačnú družicu Zhongxing-22A. (Xinhuanet.com)
  • 11. september: Po tom ako astronómovia na kongrese v Prahe vylúčili Pluto z planét slnečnej sústavy, pridelili mu aj katalógové číslo 134340 v evidencii planétok. Najväčšia trpasličia planéta 2003 UB313 dostala definitívne označenie 136199 Eris. (Space.com)
  • 7. september: okolo 20:05 letného stredoeurópskeho času vstúpi Mesiac do polotieňa Zeme, čím sa začne čiastočné zatmenie Mesiaca pozorovateľné z územia Slovenska. Čiastočné zatmenie sa skončí približne o 21:36.
  • 3. september: Plánovaným dopadom na povrch Mesiaca sa skončila trojročná misia európskej sondy SMART-1. Sonda o 05:42:22 UTC vytvorila impaktný kráter pozorovateľný pozemskými ďalekohľadmi. (Space.com)

8/2006[upraviť zdroj]

  • 30. august: Sonda Mars Reconnaissance Orbiter veľkým zážihom úspešne ukončila fázu aero-breakingu. Na získanie plánovanej obežnej dráhy okolo Marsu jej ostávajú dve menšie korekcie, ktoré budú vykonané v najbližších dňoch. (Space.com)
  • 24. august: Na medzinárodnom astronomickom kongrese, ktorý sa konal v Prahe, astronómovia rozhodli vyradiť Pluto spomedzi planét slnečnej sústavy a zaradiť ho medzi novodefinované trpaslíčie planéty. Slnečná sústava sa teda skladá iba z ôsmych planét. (Space.com)
  • 11. august: Z kozmodrómu Kourou o 22:15 UTC odštartovala nosná raketa Ariane 5 a na prechodovú obežnú dráhu vyniesla telekomunikačnú družicu JCSat-10 a vojenskú telekomunikačnú družicu Syracuse-3B. (Space.com)

7/2006[upraviť zdroj]

  • 26. júl: Z kozmodrómu Bajkonur o 20:45 UTC odštartovala nosná raketa Dnepr, ktorá mala na obežnú dráhu vyniesť bieloruskú družicu BelKA a ďalších 17 mikrodružíc. Raketa však mala už po 74 sekundách problémy s prvým stupňom, ktorý bol následne vypnutý a raketa aj s družicami sa nekontrolovateľne zrútila do mora. (Spaceflight Now)
  • 12. júl: Z ruskej raketovej základne Jasnyj sa o 14:53:30 UTC uskutočnil prvý štart kozmickej rakety. Nosná raketa Dnepr 1 na obežnú dráhu vyniesla nafukovací modul Genesis PF-1 – zmenšený modul budúcej súkromnej vesmírnej stanice (hotelu), ktorú by mala prevádzkovať spoločnosť Bigelow Aerospace. (Space.com)
  • 10. júl: Z kozmodrómu v Indii o 12:08 UTC odštartovala indická raketa GLSV a na prechodovú obežnú dráhu k geostacionárnej mala vyniesť indickú telekomunikačnú družicu INSAT-4C. Už tridsať sekúnd po štarte však došlo k poruche jedného z motorov a raketa musela byť po minúte zničená. (SpaceFlightNow.com)

6/2006[upraviť zdroj]

  • 28. jún: Z kozmodrómu Vandenberg v Kalifornii o 03:33 UTC odštartovala raketa Delta 4 v konfigurácii M+ a na obežnú dráhu vyniesla vojenskú družicu USA-190 (NRO L-22). (Space.com)
  • 26. jún: V pondelok 3. júla preletí okolo Zeme približne vo vzdialenosti Mesiaca planétka 2004 XP14, ktorej priemer sa odhaduje na 1 km.. (Space.com)
  • 22. jún: Dva nové mesiace planéty Pluto objavené Hubblovým teleskopom v roku 2005 dostali od Medzinárodnej astronomickej únie nové mená: Nix a Hydra. (Space.com)
  • 17. jún: Z kozmodrómu Bajkonur o 22:44 UTC odštartovala nosná raketa Proton K a na geostacionárnu obežnú dráhu vyniesla prvú kazašskú družicu KazSat-1, určenú na telekomunikačné účely. (SpaceDaily Express)
  • 16. jún: Astronómovia z havajského observatória Gemini a vedci z Inštitútu zemského magnetizmu oznámili objav troch planétok tzv. Trójanov, ktoré zdieľajú dráhu planéty Neptún. (SpaceDaily.com)
  • 13. jún: Počas svojej cesty za planétou Pluto preletela sonda New Horizons vo vzdialenosti 104 000 km okolo malej nepomenovanej planétky 2002 JF56, čo riadiacemu stredisku umožnilo otestovať niektoré systémy na palube sondy.

5/2006[upraviť zdroj]

  • 28. máj: Vozidlám misie Mars Exploration Rover bol nahraný nový softvér, ktorý im dovoľuje automatické nájdenie a fotografovanie mrakov, prašných vírov a iných zaujímavých fenoménov. (BBC)
  • 24. máj: Z kozmodrómu na myse Canaveral o 22:11 UTC odštartovala nosná raketa Delta 4 a na prechodovú obežnú dráhu ku geostacionárnej vyniesla meteorologickú družicu GOES-N. Štart sa uskutočnil s ročným oneskorením kvôli problémom na nosnej rakete aj na družici a stávke zamestnancov Boeingu. (Space.com)
  • 10. máj: Podľa novej teórie bol Neptúnov mesiac Triton pôvodne súčasťou dvojplanétky obiehajúcej kolo Slnka. Planéta Neptún ho zachytila, pričom druhú časť systému odhodila do priestoru. Tento nový model by vysvetľoval nezvyčajnú obežnú dráhu tohto mesiaca. (Space.com)
  • 4. máj: Na fotografiách Saturnovho mesiaca Titan sondy Cassini vedci objavili duny podobné pieskovým dunám na Sahare. Tieto sú však pravdepodobne zložené z drobných čiastočiek stuhnutého metánu. (Space.com)

4/2006[upraviť zdroj]

  • 26. apríl: Z ruského kozmodrómu Svobodnyj o 16:46 UTC odštartovala štvorstupňová nosná raketa Start-1 a na kruhovú heliosynchrónnu dráhu vyniesla izraelskú špionážnu družicu EROS-B.(Space.com)
  • 21. apríl: Vedci ESA v časopise Science publikovali analýzy dát sondy Mars Express, ktoré navrhjú tri geologické obdobia na Marse, nazvané phyllosian, theiikian a siderikian. Iba prvé obdobie (pred 4,5 až 4,2 miliardami rokov) mohlo byť priaznivé pre život na tejto planéte. (SpaceRef.com)
  • 15. apríl: Z kozmodrómu Vandenberg v Kalifornii o 1:40:00 UTC odštartovala raketa Minotaur a na obežnú dráhu vyniesla šesticu mikrodružíc COSMIC (FORMOSAT-3). (Space.com)
  • 13. apríl: Z plávajúcej plošiny Odyssey, ukotvenej na rovníku na 154° západnej dĺžky v Tichom oceáne, o 0:29:59 UTC odštartovala raketa Zenit 3SL a na prechodovú dráhu ku geostacionárnej vyniesla japonskú telekomunikačnú družicu JCSAT 9. (Space.com)
  • 11. apríl: Pozorovania Hubblovým teleskopom z 9. a 10. decembra 2005 určili priemer potenciálnej desiatej planéty 2003 UB313 na 2 400 km s toleranciou 100 km, takže je menšia ako sa pôvodne predpokladalo a je len o trochu väčšia ako Pluto. (SpaceRef.com)
  • 11. apríl: Európska sonda Venus Express úspešne vstúpila na obežnú dráhu okolo Venuše, kde ju po niekoľkých týždňoch príprav čaká 16 mesačná základná misia štúdia planéty a jej atmosféry. (Space.com)
  • 8. apríl: Pristávací modul lode Sojuz TMA-7 s posádkou Expedície 12 Medzinárodnej kozmickej stanice (ISS) a prvým brazílskym kozmonautom bezpečne pristál o 23:48 UTC v kazašskej stepi. (Space.com)
  • 6. apríl: Nedávno objavený prstenec planéty Urán je jasne modrý. Urán sa tým stáva druhou planétou s takýmto prstencom. Podobný prstenec má Saturn. (Space.com)
  • 4. apríl: Výskumníci publikovali röntgenové snímky vyhotovené experimentom Swift v rámci misie sondy Deep Impact pri kométe Tempel 1. Snímky odhalili, že z kométy po mnoho dní vytryskovali veľké množstvá materiálu. (BBC)

3/2006[upraviť zdroj]

  • 24. marec: Z atolu Kwajalein o 22:50 UTC odštartovala k svojmu prvému letu raketa Falcon-1 spoločnosti SpaceX. Po sérii porúch raketa dopadla 41 sekúnd po štarte do mora vo vzdialenosti asi 100 m od miesta štartu. Družica, ktorú mala raketa vyniesť dopadla skoro neporušená do blízkej dielne. (SpaceRef.com)
  • 24. marec: Tri ľadové kométy v Pásme planétok objavili astronómovia z Univerzity na Havaji. Podobné kométy, podľa nich, mohli byť zdrojom vody na Zemi. (Space.com)
  • 13. marec: Vedci z misie Stardust oznámili, že vo vzorkách z kométy 81P/Wild objavili minerál olivín, ktorý spolu s ďalšími minerálmi vzniká iba v prostredí s vysokou teplotou. (Spaceflight Now)
  • 11. marec: Nosná raketa Ariane-5 ECA o 22:33 UTC úspešne odštartovala z kozmodrómu Kourou a vyniesla na obežnú dráhu španielsku vojenskú telekomunikačnú družicu Spainsat a telekomunikačnú družicu Hot Bird 7A. (Space.com)
  • 9. marec: Sonda Cassini objavila známky vody v tekutom stave na Saturnovom mesiaci Enceladus. Nachádzať by sa mala tesne (~10 m) pod povrchom. (Space.com)
  • 8. marec: Tri vedecké tímy publikovali svoje analýzy zdroja gama záblesku GRB 050904 v časpise Nature. Jeho vzdialenosť bola odhadnutá na 12,8 miliardy svetelných rokov, čo ho robí najvzdialenejším GRB (gama ray burst) objektom. (Reuters/YahooNews)
  • 6. marec: Vôbec po prvýkrát vedci NASA prepovedali nasledujúci cyklus slnečných erupcií. Mal by sa začať koncom roka 2007 alebo na začiatku roka 2008 a mal by byť o 30 a ž 50 % silnejší ako práve skončený cyklus, ktorý mal vrchol v roku 2001. (AP/YahooNews)
  • 3. marec: Vedci objavili zatiaľ najväčší impaktný kráter na Sahare v Egypte. So svojimi 31 kilometrami je skoro dvakrát väčší ako druhý najväčší saharský kráter. (Space.com)

2/2006[upraviť zdroj]

  • 28. február: Ruskej nosnej rakete Proton M sa nepodarilo vyniesť satelit ARABSAT-4A na geostacionárnu dráhu. Štart sa uskutočnil o 20:10 UTC z kozmodrómu Bajkonur a chyba bola v predčasnom ukončení zážihu posledného stupňa. (Space.com)
  • 28. február: Vedci okolo HST publikovali doteraz najväčšiu a najpodrobnejšiu snímku, ktorú tento teleskop vyprodukoval. Je v rozlíšení 16 000 na 12 000 pixelov a zobrazuje galaxiu Veterník (Messier 101). (SpaceRef.com)
  • 28. február: Európsky Very Large Telescope v Čile sledoval umelú "hviezdu" vytvorenú laserovým lúčom v horných vrstvách atmosféry, aby nastavil adaptívnu optiku na neskoršiu elimináciu škvŕn zapríčinených atmosférou. (BBC)
  • 24. február: Astronómovia monitorujú explóziu gamma žiarenia, označenú GRB 060218, ktorá trvala mimoriadne dlho (okolo 33 minút). Aj vo viditeľnom svetle sa objekt zjasňuje a je veľká pravdepodobnosť, že ide o supernovu, ktorá bude viditeľná, čo je po prvýkrát, keď bola takáto postupnosť zaznamenaná. (Space.com)
  • 18. február: Z japonského kozmodrómu Tanegašima o 6:26 UTC odštartovala nosná raketa H-2A s multifunkčnou umelou družicou MTSAT-2, ktorá má pomôcť riadeniu letovej prevádzky nad východnou Áziou a snímkovať v infračervenom a viditeľnom spektre pre meteorologické účely (Space.com).
  • 15. február: Z plávajúcej plošiny Odyssey ukotvenej v Tichom oceáne o 23:35 UTC odštartovala raketa Zenit 3SL a vyniesla na geostacionárnu dráhu komunikačnú družicu EchoStar X [(Space.com)].
  • 15. február: Výskumníci sledujú gigantickú búrku na Saturne, ktorej blesky sú tisíckrát silnejšie ako na Zemi. Sonda Cassini prvýkrát búrku zaznamenala 23. januára (Space.com).
  • 3. február: Počas výstupu do otvoreného kozmického priestoru bol z ISS "vyhodený" SuitSat, skafander s vysielačkou vo vnútri. (AP/YahooNews)
  • 1. február: Štúdia publikovaná v časopise Nature potvrdila, že planétka 2003 UB313 je s priemerom okolo 3 000 km väčšia ako planéta Pluto. (BBC)

1/2006[upraviť zdroj]

  • 30. január: Viac ako dvesto rokov sa predpokladalo, že väčšina hviezd v našej Galaxiidvojhviezdy. Najnovšie štúdie však ukazujú, že naopak väčšina hviezd vznikla aj ostala bez hviezdneho spoločníka. (Space.com)
  • 29. január: Americká NASA deaktivovala sondu Stardust, ktorá pred dvoma týždňami vypustila k Zemi kapsulu s prvými vzorkami prachu z kométy Wild 2. Táto deaktivácia umožní využitie sondy v budúcnosti pri prieskume zatiaľ neurčeného cieľa. (SpaceFlightNow.com)
  • 25. január: Pomocou poľského experimentu opticko-gravitačnej šošovky bola objavená extrasolárna planéta, ktorá sa zatiaľ najviac podobá Zemi – ľadovokamenný svet OGLE-2005-BLG-390Lb 5 a pol krát väčší ako Zem, obiehajúci hviezdu vzdialenú 28 000 ly. Objav bol publikovaný v časopise Nature. (SpaceRef.com)
  • 24. január: Z japonského kozmodrómu Tanegašima o 1:33 UTC odštartovala nosná raketa H-2A s umelou družicou Daiči určenou na diaľkový prieskum Zeme.
  • 21. január: NASA kvôli prekročeniu rozpočtu a technickým problémom pozastavila práce na misii Dawn k planétkam a na neurčito odložila jej štart. (AP/YahooNews)
  • 21. január: Umelá družica IMAGE ukončila svoju činnosť po šiestich rokoch mapovania magnetického poľa Zeme. Opetátori už v decembri 2005 zistili poškodené napájanie. (AP/YahooNews)
  • 19. január: Kozmická sonda New Horizons o 19:00 UTC odštartovala svoju skoro desaťročnú cestu k planéte Pluto. Na medziplanetárnu dráhu ju z kozmodómu East Test Range vyniesla nosná raketa Atlas.
  • 15. január: Pristávacie púzdro kozmickej sondy Stardust o 10:10 UTC úspešne pristálo v predpokladanej oblasti v štáte Utah. (Space.com)
  • 13. január: Navigačná družica Giove-A poslala prvé signály z výšky 23 000 km do pozemného riadiaceho strediska. (BBC)
  • 5. január: Nemeckí astronómovia z ústavu Maxa Plancka v spolupráci s Goddardovým centrom pre kozmické lety NASA dospeli k odhadu, že ročne vznikne v našej Mliečnej ceste šesť nových hviezd. (Space.com)
  • 5. január: Po trinástich rokoch (namiesto plánovaných piatich) pre technické problémy ukončila činnosť družica TOPEX/Poseidon, ktorá slúžila na monitorovanie oceánov. (SpaceRef.com)
  • 4. január: Dve nezávislé pozorovania zákrytu hviezdy mesiacom Pluta Cháronom z júla 2005 spresnili jeho polomer na 604 až 606 km a hustotu na 1710 až 1 720 kg/m3 a potvrdili, že mesiac nemá atmosféru. (Space.com)