Hmlovina NGC 281 na zloženom zábere vo viditeľnom (červená, oranžová a žltá) a röntgenovom (purpurová) spektre. Hovorí sa jej tiež Hmlovina Pacman podľa populárnej počítačovej hry. V strede hmloviny sa nachádza hviezdokopa IC 1590, v ktorej je sústredená väčšina röntgenových zdrojov v tejto hviezdotvornej oblasti.
Centrálny vrcholec kráteru Tycho, jedného z najväčších mesačných kráterov. Vychádzajúce slnko spôsobilo, že kopec čnejúci sa do výšky dva kilometre nad okolitý povrch vrhá dlhý tieň. Snímku vytvorila sonda Lunar Reconnaissance Orbiter.
Saturnov mesiac Mimas pred okrajom (limbom) Saturna. Túto snímku vo viditeľnom svetle spravila sonda Cassini13. februára2010 vo vzdialenosti 70 000 km od Mimasa. V ľavej časti mesiaca je jeho bezkonkurenčne najväčší kráter Herschel.
Jedna z prvých blízkych snímok planétky 4 Vesta, ktorú urobila zo vzdialenosti 15 000 km sonda Dawn. Hoci sondy už vyfotografovali zblízka niekoľko planétok, ani jedna z nich dovtedy nebola taká veľká, ako 530-kilometrová Vesta, ktorá je tiež najjasnejšou planétkou viditeľnou na oblohe.
Snímka Jupitera v infračervenom spektre, ktorá vznikla vďaka prístroju Multi-Conjugate Adaptive Optics Demonstrator (MAD) na VLT. Farby na obrázku sú nepravé. Veľká červená škvrna nie je viditeľná, pretože v čase vzniku tejto fotografie sa nachádzala na opačnej strane planéty.
Mladá hviezdokopa R136 s vekom len niekoľko miliónov rokov, ktorá je súčasťou rozsiahlej hviezdotvornej oblasti Veľkého Magellanovho mraku. Snímka pochádza z HST, no nebola urobená vo viditeľnom, ale v infračervenom žiarení. Vďaka tomu sa zobrazilo množstvo masívnych hviezd (niektoré na snímke majú vyše 100 hmotností Slnka), ktoré by vo viditeľnom svetle zakrýval prach.
Trpasličia galaxia PGC 39058 v súhvezdí Drak. V pravom hornom rohu snímky je jasná hviezda v popredí, ktorá omnoho vzdialenejšiu galaxiu prežaruje a sťažuje tak jej výskum. Záber vznikol v septembri 2010 prostredníctvom Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.
Saturn zachytený sondou Cassini krátko po rovnodennosti, ktorá nastala v roku 2009. Dôkazom rovnodennosti, čiže toho, že obe pologule planéty sú osvetlené narovnako, je, že tiene prstencov ležia na rovníku. Pod prstencami je zachytený mesiac Tethys.
Kopa galaxiíAbell 383 obsahujúca tmavú hmotu, ktorá gravitačne ohýba svetlo prichádzajúce zo vzdialenejších galaxií. Tie sú preto zdanlivo natiahnuté a ohnuté do nezvyčajného tvaru.
Kráter Apollodorus nachádzajúci sa vo vnútri oveľa väčšieho krátera Panva Caloris na Merkúri. Okolo krátera sú lúčovité štruktúry nazvané Pantheon Fossae. Snímka bola zhotovená sondou MESSENGER v januári 2008 zo vzdialenosti 20 300 kilometrov od povrchu planéty.
Stopy hviezd na dlho exponovanej snímke Lund Observatory vo Švédsku. Dôsledkom rotácie Zeme hviezdy opisujú kruhové výseky, ktorých spoločným stredom je Polárka. Vedľa veže stojí busta Tycha Braheho.
Freska maliara Raffaella Santiho znázorňujúca dvoch významných starovekých mysliteľov zaoberajúcich sa medzi inými aj astronómiou - Aristotela a Platóna.
.jpg)
.jpg)
.jpg){kind=spacer}
_observatory_at_Paranal.jpg)
