Portál:Fyzika/Odporúčané články/2010

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - Univerzálne

Toto je archív odporúčaných článkov za rok 2010.

Index[upraviť zdroj]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52


1/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/1 2010

2/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/2 2010

3/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/3 2010

4/2009[upraviť zdroj]

Kerrova metrika je stacionárne, sféricky symetrické, vákuové riešenie Einsteinových rovníc gravitácie a opisuje časopriestor generovaný rotujúcim hmotným telesom. Toto riešenie objavil v roku 1963 novozélandský fyzik Roy Kerr.

Takéto riešenie je jednou z najprirodzenejších interpretácií časopriestoru v okolí kompaktných objektov ako sú neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Toto tvrdenie takisto podporuje skutočnosť, že energetické zdroje kvazarov a aktívnych galaktických jadier sú dnes s určitou samozrejmosťou akceptované ako akrečné disky okolo supermasívnych čiernych dier a nenulový moment hybnosti u takýchto čiernych dier je teda zrejmý.

Metrika[upraviť zdroj]

Kerrova metrika zapísaná v Boyerových-Lindquistových súradniciach má tvar


kde


kde

M je hmotnosť telesa generujúceho tento časopriestor,
a je špecifický moment hybnosti. Opisuje rotáciu čiernej diery.
uvažujeme pritom geometrické jednotky v ktorých je c=G=1.

Toto riešenie sa v prípade nulového uhlového momentu hybnosti a redukuje na Schwarzchildovu čiernu dieru. Na druhej strane ak a=M dostávame tzv. extrémnu čiernu dieru, teda čiernu dieru, ktorej rotácia má maximálnu možnú hodnotu. Za touto hranicou a>M teleso prestáva byť čiernou dierou a nazýva sa nahá singularita.

5/2009[upraviť zdroj]

Raoultov zákon vyjadruje vzťah medzi zložením kvapaliny a zložením pár nad ňou. Zákon odvodil francúzsky chemik François-Marie Raoult.

Raoultov zákon hovorí, že parciálny tlak () nasýtenej pary zložky A nad jej roztokom sa rovná tlaku nasýtenej pary zložky A nad čistým rozpúšťadlom (t. j. látka A) násobený molovým zlomkom látky A v roztoku ():

Zo vzťahu vyplýva, že medzi parciálnym tlakom zložky a molovým zlomkom tejto zložky platí priama úmernosť. Konštantou úmernosti je tlak , ktorý je pre každú látku charakteristický a jeho hodnota vyjadruje prchavosť danej zložky. Priama úmernosť platí len pre ideálne roztoky, reálne roztoky vykazujú pozitívne aj negatívne odchýlky od Raoultovho zákona.

Aplikácia Raoultovho zákona[upraviť zdroj]

Zo závislosti tlaku pár od zloženia kvapalnej aj plynnej fázy je vyplýva, že koncentrácia prchavejšej zložky je v plynnej fáze vyššia než v kvapalnej. Práve tento jav je základom separačných metód ako sú destilácia alebo rektifikácia.

6/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/6 2010

7/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/7 2010

8/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/8 2010

9/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/9 2010

10/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/10 2010

11/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/11 2010

12/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/12 2010

13/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/13 2010

14/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/14 2010

15/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/15 2010

16/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/16 2010

17/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/17 2010

18/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/18 2010

19/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/19 2010

20/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/20 2010

21/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/21 2010

22/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/22 2010

23/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/23 2010

24/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/24 2010

25/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/25 2010

26/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/26 2010

27/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/27 2010

28/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/28 2010

29/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/29 2010

30/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/30 2010

31/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/31 2010

32/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/32 2010

33/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/33 2010

34/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/34 2010

35/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/35 2010

36/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/36 2010

37/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/37 2010

38/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/38 2010

39/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/39 2010

40/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/40 2010

41/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/41 2010

42/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/42 2010

43/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/43 2010

44/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/44 2010

45/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/45 2010

46/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/46 2010

47/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/47 2010

48/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/48 2010

49/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/49 2010

50/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/50 2010

51/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/51 2010

52/2009[upraviť zdroj]

Portál:Fyzika/Odporúčaný článok/52 2010