Portál:Rusko/Osobnosti mesiaca
Archív[upraviť zdroj]
Obsah[upraviť zdroj]
Január | Február | Marec | Apríl | Máj | Jún | Júl | August | September | Október | November | December
Január[upraviť zdroj]
Vladimir Iľjič Lenin (rus. Влади́мир Ильи́ч Ле́нин), vlastným menom Vladimir Iľjič Ulianov (rus. Влади́мир Ильи́ч Улья́нов) (* 22. apríl 1870, Simbirsk (dnes Ulianovsk) – † 21. január 1924, Gorki pri Moskve) bol ruský marxistický revolucionár a architekt moderného komunizmu – boľševizmu. Stál na čele boľševickej revolúcie (1917) v Rusku a zmene Ruského impéria v Sovietsky zväz.
Ulianov sa narodil v ruskom Simbirsku (dnes Ulianovsk) ako syn Iľju Nikolajeviča Ulianova (1831–1886), ruského gymnaziálneho riaditeľa, ktorý sa usiloval o demokratizáciu a vzdelanie pre celé ruské obyvateľstvo a vykonal veľa pre vzdelanie neruských etník, a jeho liberálnej ženy Márie Alexandrovny Blankovej (1835–1916). Prarodičia z otcovej strany boli Kalmyci, babička jeho matky bola Volžská Nemka luteránskeho vyznania a starý otec jeho matky bol žid, konvertujúci na kresťanstvo. Sám Lenin bol pokrstený ako pravoslávny.
Ulianov sa usilovne vzdelával v latinčine a gréčtine. Roku 1886 mu zomrel otec na mozgovú mŕtvicu. Poručníkom rodiny sa stal Teodor Kerenskij, otec Alexandra Fiodoroviča Kerenského (1881–1970). 8. mája 1887 bol popravený jeho starší brat Alexander Ulianov za účasť na atentáte na cára Alexander III. Táto udalosť Ulianova radikalizovala a koncom roku 1887 bol po štyroch mesiacoch štúdia vylúčený z právnickej fakulty Kazaňskej univerzity pre účasť na študentských protestoch a vypovedaný pod neverejný policajný dozor na rodinný statok Kokuškino.
Február[upraviť zdroj]
Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин) (* 9. marec 1934, Klušino, Smolenská oblasť – † 27. marec 1968 18 km od mesta Kiržač) bol sovietsky kozmonaut, ktorý sa 12. apríla 1961 stal prvým človekom, ktorý vyletel do vesmíru.
Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny – jeho rodičia pracovali v kolchoze a okrem Jurija mali ešte tri ďalšie deti. Do ich života silno zasiahla druhá svetová vojna. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na Nemcami okupovanom území nebol ľahký. Po vojne sa Jurij išiel učiť za zlievača do mesta Ljubercy pri Moskve. Ako jeden z najlepších učňov bol vybraný na ďalšie štúdia na technickú školu v Saratove. Už počas štúdií sa venoval lietaniu v saratovskom aeroklube a v roku 1955 bol prijatý na leteckú školu v Orenburgu a stal sa vojenským pilotom. V rokoch 1957–1959 slúžil ako stíhací pilot na základni pri Murmansku za polárnym kruhom. Ešte počas štúdií na leteckej akadémii sa oženil so zdravotníčkou Valentinou Gorjačevovou. Roku 1959 sa im narodila dcéra Jelena, v roku 1961 druhá dcéra Galia.
Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom.
Marec[upraviť zdroj]
Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.
Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.
Peter Veľký sa narodil ako syn Alexeja I.. V roku 1682 bol ruskou šľachtou vyhlásený za ruského cára a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojím nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V.
Apríl[upraviť zdroj]
Michail Sergejevič Gorbačov (rus. Михаил Сергеевич Горбачёв) (* 2. marec 1931, Privoľnoje, Stavropoľská oblasť), ruský komunistický politik. Stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť). Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku. V roku 1990 získal Nobelovu cenu za mier.
Michail Gorbačov sa narodil v roľníckej rodine v dedine Privoľnoje blízko Stavropoľu. Jeho otec Sergej Andrejevič Gorbačov bol národnosťou Rus, účastník druhej svetovej vojny, ranený počas bojov pri Košiciach. Jeho matka Marija Pantelejevna rodená Gopkalo, bola národnosťou Ukrajinka. V mladosti študoval a pracoval na traktorovej stanici. Neskôr mu vďaka vynikajúcim pracovným výsledkom bolo umožnené študovať na vysokej škole. Študoval právo na Lomonosovej univerzite v Moskve, kde sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Raisou. Oženil sa s ňou v septembri 1953 a po Michailovej promócii v roku 1955 sa presťahovali naspäť do Stavropoľského regiónu v južnom Rusku.
Gorbačov vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) v roku 1952 ako 21 ročný. V roku 1966 diaľkovo vyštudoval Poľnohospodársky inštitút a jeho kariéra začala veľmi prudko stúpať.
Máj[upraviť zdroj]
Katarína II., nazývaná Veľká (rus. Екатерина Великая – Jekaterina Velikaja, rodným menom Sofia Frederika Augusta) (* 2. máj 1729, Štetín – † 17. november 1796, Petrohrad) bola ruská imperátorka ("cárovná") z rodu Anhalt-Zerbst, ktorá vládla od 28. júna 1762 do svojej smrti.
Anhaltsko-zerbstská princezná Sofia Frederika Augusta, ako bola Katarína pokrstená, prežila svoju mladosť v nemeckom Zerbste, v rezidencii jedného z trpasličích nemeckých ríšskych kniežatstiev, ktorému vládol jej otec, a v Štetíne, kde knieža slúžil ako pruský veliteľ pevnosti.
V roku 1744 si ju ruská cárovná Alžbeta I. Petrovna vybrala ako vhodnú manželku pre svojho synovca Petra, vojvodu holštajnsko-gottorpského, ktorého predurčila za dediča ruského trónu. Budúci manželia boli vzdialenými príbuznými, pretože Sofiina matka Johanna pochádzala z rodu holštajnských kniežat. Pre princeznú z nepatrného nemeckého kniežatstva predstavoval tento sobáš, ktorým sa mala stať ženou panovníka jedného z najmocnejších európskych štátov, závratné spoločenské povýšenie. Napriek svojej mladosti dokázala tomuto cieľu podriadiť všetko a zakrátko sa v cudzej vzdialenej krajine pragmaticky prispôsobila tamojším pomerom a naučila sa všetkému, čo sa od nej vyžadovalo.
Jún[upraviť zdroj]
Alexandr Sergejevič Puškin (po rusky: Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин) (* 6. jún 1799, Moskva – † 10. február 1837, Petrohrad) bol jedným z najväčších ruských romantických básnikov a prozaikov. Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Anna Osipovna bola vnučkou Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku 1811 vstúpil do lýcea v Cárskom sele, prestížneho učilištia pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí.
V Petrohrade vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva liberálne myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku 1820 bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje satirické básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri Pskove.
Júl[upraviť zdroj]
Garri Kimovič Kasparov, (rus. Гарри Кимович Каспаров), pôvodným menom Garri Kimovič Vajnštejn (rus. Гарри Кимович Вайнштейн (* 13. apríl 1963, Baku, Azerbajdžan, ZSSR) je ruský šachista, bývalý niekoľkonásobný majster sveta v šachu. V súčasnosti ruský opozičný politik, kritik Vladimira Putina.
Narodil sa v sovietskom Azerbajdžane. Jeho matka bola Arménka, za slobodna sa volala Klara Šagenovna Kasparjanová, otec Kim Moisejevič Vajnštejn bol židovského pôvodu. Keď mal Garri sedem rokov, otec mu tragicky zahynul. Jeho matka si neskôr zmenila priezvisko na Kasparovová (Каспарова), čo je poruštený tvar jej mena za slobodna a toto priezvisko získal aj Garri.
Šach začal hrať v Dome pionierov v Baku vo veku sedem rokov, kedy zahynul aj jeho otec. V roku 1975 sa stal vôbec najmladším víťazom turnaja juniorov v ZSSR. Titul veľmajstra (GM) získal vo veku sedemnásť rokov. V roku 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v šachu v Dortmunde.
August[upraviť zdroj]
Alexandr Isajevič Solženicyn (rus. Александр Исаевич Солженицын) (* 11. december 1918, Kislovodsk - † 3. august 2008 Moskva, Rusko) bol ruský spisovateľ, publicista, politický činiteľ a účastník 2. svetovej vojny.
Narodil sa 11. decembra 1918 v meste Kislovodsk. Jeho otec Isakij Semjonovič zomrel nešťastnou náhodou pri poľovačke ešte pred jeho narodením. V roku 1925 sa s matkou presťahoval do Rostova nad Donom. V nižších ročníkoch školy sa mu často vysmievali za to, že nosil pravoslávny kríž. Čelil tiež problémom, pretože nechcel vstúpiť do pionierskej organizácie, či za navštevovanie kostola. Pod vplyvom školy však neskôr prijal komunistickú ideológiu. Vo vyšších ročníkoch sa začal zaujímať o literatúru, históriu a spoločenské diane. Písal tiež básne. V roku 1936 vstúpil do Komsomolu a začal študovať na Rostovskej štátnej univerzite, keďže však nechcel aby bola literatúra jeho jediným zdrojom obživy, študoval na matematiku a fyziku. V apríli 1940 sa oženil s Natáliou Rešetkovskou. Pracoval ako učiteľ fyziky.
Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom bol najprv v septembri 1941 mobilizovaný a neskôr bol v polovici októbra povolaný do armády. Požiadal o prijatie do dôstojníckeho kurzu, ktorý absolvoval v meste Kostroma.
September[upraviť zdroj]
Dmitrij Anatolievič Medvedev (rus. Дми́трий Анато́льевич Медве́дев) (* 14. september 1965, Leningrad, ZSSR) je ruský politik, od 8. mája 2012 desiaty predseda vlády Ruskej federácie, v minulosti tretí prezident Ruskej federácie (od 7. mája 2008 do 7. mája 2012). Pôvodne pôsobil ako právnik, kandidát právnických vied.
Jeho otec Anatolij Afanasievič Medvedev, bol profesorom na Leningradskom technologickom inštitúte. Matka Julia Veniaminovna rodená Šapošnikovová je filologička, prednášala na Pedagogickom inštitúte A.I. Gercena, neskôr pracovala ako sprievodkyňa v múzeu. Dmitrij Anatolievič Medvedev sa narodil 14. septembra 1965 vo vtedajšom Leningrade, dnešnom Petrohrade. Bol jediným potomkom v rodine. Spolu s rodičmi žil v byte v robotníckej štvrti Kupčino na okraji Leningradu. Študoval na právnickej fakulte vtedajšej Leningradskej štátnej univerzity, na katedre občianskeho práve. Zaujímal sa o vzpieranie, v ktorom aj reprezentoval školu.
V roku 1990 tu dokončil svoju ašpirantúru a získal titul kandidát vied. V rokoch 1990 až 1999 vyučoval na Leningradskej univerzite, tú v tom období premenovali spolu s mestom Petrohrad. Súčasne v rokoch 1990 až 1995 pracoval ako poradca Petrohradského magistrátu Anatolija Sobčaka, kde pôsobil na oddelení pre styk s verejnosťou.
Október[upraviť zdroj]
Vladimir Vladimirovič Putin (rus. Влади́мир Влади́мирович Пу́тин) (* 7. október 1952, Leningrad, ZSSR; dnes Petrohrad, Rusko) je ruský politik, od 7. mája 2012 prezident Ruskej federácie. V funkcii prezidenta pôsobil už počas dvoch funkčných období v rokoch 2000 – 2008, a medzi rokmi 1999 – 2000 a 2008 – 2012 vykonával funkciu predsedu vlády.
Narodil sa v Leningrade, dnešnom Petrohrade, 7. októbra 1952. Jeho otec Vladimír Spiridonovič bol robotník, bojoval počas druhej svetovej vojny. Jeho matka Mária Ivanovna, dievčenským menom Šelomovová, bola tiež robotníčka, prežila blokádu Leningradu. Vladimír Putin mal pôvodne dvoch starších bratov, ktorí sa narodili ešte v 30. rokoch. Jeho najstarší brat však zomrel niekoľko mesiacov po narodení a druhý brat zomrel počas obliehania Leningradu na záškrt.
V roku 1975 skončil právnickú fakultu Leningradskej štátnej univerzity, potom mu ponúkli službu v KGB. Už na škole vstupil do Komunistickej strany, ktorej členom zostal až do roku 1991. Istý čas pracoval na personálnom oddelení so Sergejom Ivanovom. 28. júla 1983 sa oženil s Ľudmilou Alexandrovnou Škrebnevovou, študentkou španielčiny a bývalou letuškou. Od roku 1985 Putin slúžil v Drážďanoch vo vtedajšom Východnom Nemecku ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku 1990 pracoval na leningradskom magistráte.
November[upraviť zdroj]
Fiodor Michajlovič Dostojevskij, (* 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.
Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dopad na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 1838 až 1843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.
Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom Balzacovho diela Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846.
December[upraviť zdroj]
Georgij Konstantinovič Žukov (rus. Гео́ргий Константи́нович Жу́ков) (* 1. december 1896 Strelkovka – † 18. jún 1974 Moskva) bol sovietsky vojvodca 2. svetovej vojny, Maršal Sovietskeho zväzu (1943), viacnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu (1939, 1944,1945,1956).
Georgij Konstantinovič Žukov sa narodil v dedine Strelkovka v Kalužskej oblasti do rodiny roľníka. V 15-tich rokoch sa odišiel učiť do Moskvy za kožušníka. Tam ho v roku 1915 zastihla prvá svetová vojna.
Zúčastnil sa prvej svetovej vojny ako vojak jazdectva. Za odvahu bol dvakrát vyznamenaný Krížom svätého Juraja a povýšený na čatára. Po vypuknutí občianskej vojny v auguste 1918 vstúpil do Červenej armády. Pričom, len krátko predtým prekonal týfus. Počas občianskej vojny velil čate, a neskôr oddielu kavalérie v bojoch proti uralským kozákom pri Caricyne. Roku 1921 vstúpil do komunistickej strany. Bojoval tiež proti vojskám Denikina a Vrangeľa, účastnil sa likvidácie Antonovovho povstania v Tambovskej oblasti, kde bol ranený. Za svoje úspechy bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.