Port of Vancouver

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Port of Vancouver
Port of Vancouver
Základné informácie
 Rok založenia  1964
 Zemepisná poloha
 - Zemepisná šírka
 - Zemepisná dĺžka

 49°17'14" S
 123°05'35" Z
 Územie prístavu
 - Pobrežie
 - Pevnina
 - Vodná plocha

 247 kilometrov
 4,6 km²
 60 km²
 Počet terminálov  25
 Počet vybavených
 lodí
 2 677 za fiškálny
 rok
2005
 Ročný objem
 kontajnerovej prepravy
 1,8 milióna TEU
 za fiškálny rok 2005
 Hmotnosť vybaveného
 tovaru za rok
 76,5 miliónov metrických
 ton
za fiškálny rok 2005
 Cena prepravovaného
 tovaru
 43 miliárd USD za
 kalendárny rok 2004
 Počet pasažierov na
 výletných lodiach
 910 000 pasažierov za
 fiškálny rok 2005
 Hrubý domáci produkt
 (HDP)
 4 miliardy USD za
 fiškálny rok 2004
 Počet zamestnancov  69 200 (celkovo) vo
 fiškálnom roku 2004
Predstavenstvo VPA
 Predseda
 Podpredseda
 George A. Adams
 John T. Willcox
 Ďalší členovia
 predstavenstva



 Greg S. Arason
 Marilyn Baker
 Kazuko Komatsu
 Kenneth L. Matchett
 Sarah A.
 Morgan-Silvester
 R.V. (Bob) Wilds
 Prezident a CEO  Kapitán Gordon Houston
Oficiálna stránka

Port of Vancouver bol názov najväčšieho námorného prístavu v Kanade, ktorý bol tretí najväčší na americkom severozápade a podľa objemu TEU kontajnerovej prepravy šiesty najväčší na západnom pobreží Severnej Ameriky.

Cez prístav prešiel za rok tovar v hodnote 43 miliárd USD do vyše 90 krajín sveta.

V roku 2008 sa prístav zlúčil s Fraser River Port Authority a North Fraser Port Authority a vznikla tak nová spoločnosť Port Metro Vancouver.

Terminály[upraviť | upraviť zdroj]

Prístav má 25 hlavných námorných terminálov:

  • 3 pre kontajnerovú prepravu
  • 17 pre sypaný otvorený náklad (bulk cargo)
  • 5 pre tovar prepravovaný na drevených paletách (break bulk)

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Prístav má 30 100 zamestnancov, ktorí pracujú v piatich sektoroch:

  • v preprave tovaru po mori
  • vo výletnom a turistickom priemysle (výletné lode)
  • v investovaní finančných prostriedkov do zariadení v prístave
  • v stavbe lodí a ich opráv
  • v službách nesúvisiacich s námornou prepravou

Najväčším sektorom je preprava tovaru po mori, zamestnáva 21 000 ľudí. Výletný a turistický sektor je druhý najväčší s 5 600 zamestnancami. Celkovo má prístav vo všetkých piatich sektoroch 69 200 zamestnancov (vrátane zamestnancov, čo v ňom pracujú na polovičný úväzok).

Prístav prispel sumou 1,8 miliardy dolárov priamo do kanadského HDP a 4,1 miliardami dolárov do kanadskej ekonomiky v roku 2004. Celkovo po zarátaní ďalších faktorov, dosiahla výška príspevku do HDP Kanady sumu 4 miliardy a do kanadskej ekonomiky 8,9 miliárd dolárov. Ekonomický dosah prístavu sa rozširuje do celej západnej Kanady, aj za hranice, keď väčšina exportu, ktorý prejde cez prístav je z oblastí mimo regionálny okres Metro Vancouver a väčšina importovaného tovaru je pre trhy ležiace za oblasťou Lower Mainland.

Port of Vancouver je domovským prístavom pre výletné lode na trase Vancouver - Aljaška (Vancouver-Alaska cruise), ktoré v období od mája do septembra prepravia každý rok milión cestujúcich na 300 výletných plavbách. Prístav má dva terminály pre výletné lode: Canada Place a Ballantyne. V roku 2006 u nich kotvilo 28 rôznych výletných lodí a trajektov.

Rozširovanie kontajnerového terminálu[upraviť | upraviť zdroj]

Kontajnerový terminál

Štúdie naznačujú, že objem kontajnerovej prepravy na západnom pobreží Severnej Ameriky sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov strojnásobí. Prístav má tak možnosť zvýšiť svoj objem kontajnerovej prepravy na 7 miliónov TEU v roku 2020. Aby sa tak stalo, je nutné rozšíriť kapacitu kontajnerového terminálu. Podľa správy prístavu bude nutné:

  • zvýšiť efektivitu na existujúcich termináloch
  • rozšíriť súčasné terminály
  • vybudovať nové zariadenia

Prístav Port of Prince Rupert, ležiaci v meste Prince Rupert, chce v budúcnosti tiež rozširovať svoje terminály a využiť výhodu svojej geografickej polohy s jeho priamymi železničnými trasami do veľkých miest ako sú Chicago a New York.

Dejiny prístavu[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť prístavu a centra mesta - downtownu v roku 1929. Bodkované čiary sú trasy kompy, ktorá zaisťovala prepravu cestujúcich z Vancouveru do okresu West Vancouver, mesta North Vancouver, fjordu Indian Arm, úžiny Howe Sound a do ďalších miest v oblasti.

Po otvorení Panamského prieplavu v roku 1914 mohol začať námorný prístav vo Vancouveri merať svoje sily s významnejšími medzinárodnými prístavmi, využívanými pre celosvetový obchod. Počas 20. rokov 20. storočia vláda provincie Britská Kolumbia úspešne bojovala za zrušenie prepravných daní, ktoré diskriminovali nákladnú prepravu vlakom cez hory, čo dalo Gerrymu McGeerovi (v tom čase mladému právnikovi, ktorý sa venoval tomuto prípadu a budúcemu starostovi Vancouveru a kanadskému senátorovi) povesť "muža, ktorý zarovnal Skalisté hory". Dôsledkom zmeny legislatívy bolo, že pšenica z prérií smerovala na západ, namiesto toho, aby bola posielaná do prístavov na východnom pobreží.

Federálna vláda začiatkom 20. rokov ustanovila funkciu náčelníka prístavnej polície (predchodcu správy prístavu). Po dokončení prístavného móla Ballantyne v roku 1923 sa prístav stal technologicky najvyspelejším prístavom v celom Britskom impériu. Kanadská pacifická železnica, vývozcovia dreva a ďalšie spoločnosti sídliace na pobreží sa po skončení prvej svetovej vojny spojili a založili Federáciu námorných prepravcov Britskej Kolumbie (Shipping Federation of British Columbia), zamestnaneckú organizáciu, ktorá mala riadiť a koordinovať pracovné vzťahy na stále rušnejšom pobreží. Federácia bojovala proti založeniu odborov, porazila sériu štrajkov a rozbila odbory až do vzniku Medzinárodnej odborovej organizácie vykladačov tovaru a pracovníkov skladísk (International Longshore and Warehouse Union) (ILWU), ktorá bola založená po skončení druhej svetovej vojny.

V 30. rokoch sa komerčná preprava tovaru cez prístav stala najväčším sektorom vancouverskej ekonomiky.

1. januára 2008 sa prístav Port of Vancouver oficiálne zlúčil s dvomi ďalšími prístavmi a vznikla tak nová organizácia - Port Metro Vancouver.

Pohľad z ulice Granville Street, po ľavej strane je terminál pre výletné lode Canada Place, vpravo je kontajnerový terminál
Pohľad z ulice Granville Street, po ľavej strane je terminál pre výletné lode Canada Place, vpravo je kontajnerový terminál
Panoráma pobrežia v roku 1910
Panoráma pobrežia v roku 1910

Súradnice: 49° 17′ 14″ s. š., 123° 05′ 35″ z. d.