Portrét

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Francisco Goya: Autoportrét (1815)
Rembrandt: Autoportrét (1629)

Portrét je vo výtvarnom a sochárskom umení popisné zobrazenie konkrétneho jedinca, najčastejšie človeka, veľmi výnimočne i zvieraťa, ktoré má dlhú a bohatú históriu.

Maliarstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé portréty vznikali už v staroveku, v stredoveku ich obľuba veľmi klesla a vznikali len veľmi výnimočne, aj to väčšinou až v období neskorej gotiky. Vyobrazenia významných osobností (napríklad panovníkov, svätcov) sú väčšinou idealizované a nezakladajú sa na skutočnej podobe, ani pokiaľ ide o portrét žijúceho človeka. V tomto období sa teda väčšinou nehovorilo o portrétoch, ale o portrétnych rysoch zobrazenia. Mohutný rozvoj zaznamenal portrét v období renesancie, ešte výraznejší dôraz sa na neho kládol v období baroka, ktoré doviedlo umenie portrétovania na hranicu jeho možností. Záujem o portrét však existoval v každom období umenia. Obľúbenými formami portrétu boli v maliarstve kresba alebo maľba (na drevo, plátno, sklo).

Sochárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V sochárstve je významným prvkom rímsky sochársky portrét, stretávame sa s ním však aj v neskorších obdobiach, a to aj v podobe náhrobnej plastiky (náhrobný kameň, hrobka) alebo na pamätných doskách. Môže mať podobu busty, voľne stojacej sochy, súsošia alebo reliéfu.

Iné oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

S portrétmi sa stretávame aj na minciach, pamätných medailách, známkach alebo bankovkách.

Súčasné portrétovanie[upraviť | upraviť zdroj]

V 19. storočí sa s nástupom fotografie stal klasický maliarsky či sochársky portrét skôr výnimočnou záležitosťou. Najrozšírenejším typom portrétu je v súčasnosti fotografický portrét, ale dokumentárnu funkciu portrétu prevzal tiež film, televízia a ďalšie elektronické médiá.

Druhy portrétov[upraviť | upraviť zdroj]

  • klasický portrét - autor realisticky zobrazuje inú postavu (žijúcu či nežijúcu)
  • autoportrét - predlohou pre portrét je samotný autor diela
  • kryptoportrét - portrét je predlohou pre vyobrazenie, ktoré je súčasťou diela, ktoré nie je samo o sebe portrétom, ale napríklad náboženským výjavom či mytologickou scénou

Prenesený význam slova[upraviť | upraviť zdroj]

V prenesenom slova zmysle ide aj o akékoľvek iné vystihnutie konkrétneho jedinca, napríklad v literatúre je to literárny portrét (v podobe biografií, opisov), vo filme filmový portrét, v oblasti hudby hudobný portrét a podobne. Použitie slova v tomto prípade vždy záleží na celkovom kontexte príslušného vyjadrenia.

Najvýznamnejší autori portrétov[upraviť | upraviť zdroj]