Portál:Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 803 článkov.


Fyzikálny portál
Schéma atómu
Schéma atómu

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" > φύσις (fysis) = "príroda") je exaktná prírodná veda, ktorá sa zaoberá skúmaním zákonov prírody a jej štruktúry, pracuje so základnými pojmami ako čas, pohyb alebo hmota a snaží sa vzťahy medzi nimi vyjadriť vhodným matematickým aparátom. Táto veda sa snaží vedeckou metódou objasniť zloženie a podstatu fungovania sveta okolo nás a výsledky jej bádania nielen rozširujú ľudské poznanie o prírode, ale tiež významne ovplyvňujú smer technologického pokroku.

Fyzicivedci, ktorí sa zaoberajú štúdiom správania sa a vlastnosťami hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyzikálny index (24. marec - 1817 článkov)
1 3 A Á B C Č D E É F G H CH I J K L Ľ M N O P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
25. apríl
Anders Celsius


Odporúčaný článok
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Pierre-Gilles de Gennes
Pierre-Gilles de Gennes

Pierre-Gilles de Gennes (24. október 1932 - 23. máj 2007) bol francúzsky fyzik a držiteľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1991. Narodil sa v Paríži. Aj jeho otec bol fyzik. Pierre-Gilles bol vynikajúci matematik a po otcovi zdedil záujem o fyziku. Študoval na École Normale Supérieure. Po odchode z École v roku 1955, sa stal výskumným inžinierom v Saclay v Commissariat à l'Énergie Atomique. Tam pracoval s Anatolom Abragamom a Jacquesom Friedelom hlavne na rozptyle neutrónov a magnetizme. Miloval umenie, najmä japonské a v roku 1997 si zahral menšiu rolu vo filme o Pierrovi a Marii Curieovcoch. Láska k vede ho neopustila do konca života. Výskum sústavne spájal s výučbou a popularizáciou vedy. Po získaní Nobelovej ceny uskutočnil viac ako 200 prednášok na základných školách po celom Francúzsku. Od roku 1976 do roku 2002 bol riaditeľom École Supérieure de Physique et de Chimie Industrielles de la Ville de Paris (ESPCI). Volali ho aj Isaac Newton modernej doby.

Prínos vede[upraviť zdroj]

Odhalil zákony správania molekúl v kryštáloch, ktoré sa stávajú priezračnými vďaka elektrine alebo aj prostým mechanickým pôsobením. Bol autorom základných objavov, ktoré umožnili rýchly rozvoj kvapalných kryštálov (LCD) a tým vznik celého nového odvetvia spotrebnej elektroniky (hodinky, displeje kalkulačiek, ploché obrazovky). Jeho kniha Fyzika kvapalných kryštálov(1974) zostáva pre svoju zrozumiteľnosť a prístupnosť základnou pomôckou pre odborníkov, ale aj pre tých, ktorí sa s touto problematikou chcú len zoznámiť.

Ocenenia[upraviť zdroj]

V roku 1968 bol ocenený Holweckovou cenou, ktorú mu spoločne navrhli Francúzska a Anglická fyzikálna spoločnosť. Ceny mu udelili Francúzska akadémia , Talianska a Izraelská akadémia. V roku 1990 dostal Lorentzovu medailu a Wolfovu cenu.

Získal Nobelovu cenu za fyziku za objav, že metódy vyvinuté pre štúdium javov v jednoduchých usporiadaných systémoch sa môžu zovšeobecniť na zložitejšie formy hmoty, najmä kvapalné kryštály a polyméry.

Kategórie
Najnovšie články
Ľubomíra Valovičová · Jiří Vodrážka · Magnetický lov · Ellinghamov diagram · Mononuklidický prvok · Pavel Povinec · Gordon Moore · Ortonormalita · Gibbsova voľná energia · Redefinícia jednotiek sústavy SI z roku 2019 · Hydrid (anión) · Rutherfordov experiment · Účinný prierez · Korónový výboj · Jukawov potenciál · Stredná voľná dráha · Radiačný pás · Michal Šprlák · Planckov vyžarovací zákon · Teplota spaľovania · Norman Holter · Femto- · Iónová sila · Eva Tokariková · Adiabatická účinnosť · Termická účinnosť · Československá komisia pre atómovú energiu · Carnotove princípy · Clausiusova nerovnosť · Báza (vektorový priestor) · Vojtěch Petráček · Jan Dobeš (fyzik) · Vratný termodynamický cyklus · Vratný termodynamický proces · Skalárny bozón · Intenzita osvetlenia · Tvar Zeme · Povrch s nulovou rýchlosťou · Špecifický objem · P-v diagram
Zoznamy
Fyzika:

Osobnosti vo Fyzike:

Vedeli ste, že...
  • ak by sme chceli zachytiť čo i len polovicu neutrín vyžarovaných Slnkom, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok (~1016m)?
Obrázok týždňa

Penroseho diagram vesmíru.

Aktuality
  • 11. február – Medzinárodnému vedeckému tímu sa podarilo experimentálne dokázať existenciu gravitačných vĺn, fenoménu, ktorý vyplýva z všeobecnej teórie relativity Alberta Einsteina. Pôvod detegovaných gravitačných vĺn patrí páru hmotných čiernych dier, ktoré sa zrazili a splynuli. Táto extrémna zrážka vyžiarila podľa magazínu Nature viac energie ako v tom istom okamihu vytváralo svetlo všetkých viditeľných hviezd vo vesmíre a poslala ju do okolitého vesmíru práve vo forme gravitačných vĺn. Podľa odborníkov ide o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike v poslednom období a predpokladá sa, že jeho autori majú prakticky istú Nobelovu cenu za fyziku.[1]

Referencie


Články
Príbuzné portály

Kozmonautika

Astronómia

Matematika
Správcovia portálu
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov


Ostatné portály