Povesť dávnych liet
Povesť dávnych liet alebo Nestorova kronika (iné názvy: Povesť vremionnych let (=prepis ruského názvu), Nestorov letopis, Nestorov Letopis ruský, Prvý letopis ruský, Kyjevský letopis, Staroruská kronika ; po rusky: Повесть временных лет, Первоначальная летопись, Несторова кроника) je jedno zo základných diel stredovekej ruskej a slovanskej literatúry a historiografie, najstarší známy letopis na územi Kyjevskej Rusi. Je nazvaný podľa incipitu (prvých slov textu). Pre mnohých historikov je základným prameňom, z ktorého čerpajú informácie o príslušnom období.
Obsah |
Autor [upraviť]
Autorom je podľa tradície ruský mních pečerského kláštora v Kyjeve a hagiograf Nestor. Toto meno bolo každopádne dopísané do textu v 13. storočí. Predtým bolo vynechané asi z politických príčin. Autorstvo Nestora nie je isté.
Obsah [upraviť]
Opisuje predovšetkým dejiny Kyjevskej Rusi zhruba pre obdobie 850 - 1110, ako aj pôvod Slovanov a pozvanie Varjagov.
Slovákov pod názvom „uhorskí Slovania“ resp. len „Slovania“ letopis uvádza ako pôvodných Slovanov (majúcich aj meno „Slovania“) a menuje ich na prvom mieste v zozname slovanských „kmeňov“. Opisuje ich takto „Slovania, ktorí sedeli pozdĺž Dunaja, ktorých zaujali Uhri, i Morava, Česi i Ľachovia i Poľania, ktorí sa teraz volajú Rus“. Odlišuje ich od Moravanov, Čechov, Poľanov a podobne.
Redakcie letopisu [upraviť]
Existujú tri redakcie letopisu. Prvá redakcia (1110 - 1113) z Pečorského kláštora (možno od Nestora) sa zachovala len v skrátenom prepise z rokov 1113 - 1116, ktorý napísal Vasilij v Prezemyšli alebo v Terebovli.
Druhá redakcia, je redakcia pápeža Silvestra II.(tzv. Silvestrovo spracovanie) z roku 1116. Táto sa neskôr stala základom pre mnohé ďalšie letopisy. Na koniec letopisu Silvester napísal svoje meno. Keďže sa jeho kláštor (Kyjevsko-pečerský kláštor) nachádzal na území Vladimíra II. Monomacha, práve jemu sa venujú posledné časti letopisu. Táto verzia je zachovaná v Lavrentijskom letopise (po rusky: Лаврентиевская летопись).
Tretia redakcia z roku 1118, napísaná opäť v Pečorskom kláštore, opisuje udalosti až do roku 1117. Hovorí o následníkovi Vladimíra II. Monomacha - Mstislavovi Veľkom (1125 - 1132). : Autorom tejto tohoto prepisu letopisu je pravdepodobne Byzantínec, pretože v texte opravil mnoho informácii týkajúcich sa Byzantskej ríše. Letopis je známy pod menom Ipatievský letopis (po rusky: Ипатиевская летопись).
Rukopisy letopisu [upraviť]
Originály ako aj dva prepisy rukopisu letopisu sa stratili.
- Prvú kópiu Lavrentijského letopisu urobil mních Lavrentij v Nižnom Novgorode v roku 1377. Predstavuje prepis stratenej kroniky až do roku 1305, ale z nejakého neznámeho dôvodu sú z nej vypustené obdobia od roku 898 - 922, 1263 - 1283 a 1288 - 1294. Rukopis objavil gróf Alexej Puškin v roku 1792.
- Prepis rukopisu Ipatievského letopisu našiel v kláštore v meste Kostroma ruský historik Nikolaj Karamzin. V texte sa zachovala informácia o stratených kronikách z 12. - 13. storočia.
