Povodie Nitry
Povodie Nitry je čiastkovým povodím povodia Váhu. Zberná oblasť rieky leží výhradne na území Slovenska a predstavuje 4 501 km², čo je 28,3% z celkovej plochy povodia Váhu. Povodie rieky susedí zo severu a západu s povodím Váhu a z východu s povodím Hrona.
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Povodie Nitry sa člení na 4 základné povodia:
- Horná Nitra (po Nitru) - 1885,3 km²
- Stredná Nitra (medzi mestami Nitra a Nové Zámky) - 1 142,3 km²
- Dolná Nitra (od Nových Zámkov po ústie) - 566,7 km²
- Žitava - 906,7 km²
Základné povodia sa ďalej členia na povodia prítokov Nitry a ich medzipovodia a tie oboje sa napokon členia na veľké množstvo drobných povodí. Z prítokov Nitry sú najvýznamnejšie:
- Handlovka (Ľ) - 176 km²
- Nitrica (P) - 319 km²
- Bebrava (P) - 631 km²
- Radošinka (P) - 385 km²
- Dlhý kanál (P) - 428 km²
- Žitava (Ľ) - 906,7 km²
Celková dĺžka asymetrickej siete s prevahou pravostranných prítokov je 3 655 km. Najvyšší bod povodia je vrchol Vtáčnika s výškou 1 346 m n. m. a najnižší v mieste ústia vo výške 108 m n. m., čo predstavuje výškový rozdiel 1 238 m. Celkový spád rieky Nitry je 673 m.
Tok rieky[upraviť | upraviť zdroj]
Rieka Nitra pramení v južnej časti pohoria Malá Fatra, na južných svahoch vrchu Reváň (1 204 m n. m.). Hornonitrianskou kotlinou preteká južným smerom pomedzi pohoria Žiar, Vtáčnik a Tribeč z ľavej (východnej) strany toku a Strážovské vrchy z pravej (západnej) strany. Tok pokračuje pomedzi Tribeč a Považský Inovec do Podunajskej pahorkatiny, kde vytvára Nitriansku nivu a Podunajskou rovinou ku Komárnu, kde ústi do rieky Váh.
Hranice povodia[upraviť | upraviť zdroj]
Na juhovýchode vedie hranica povodia súbežne s tokom Starej Nitry až po Martovce, kde sa vlieva Stará Žitava. Hranica povodia prechádza západným okrajom Hurbanova, z juhovýchodu obchádza obce Dulovce a Pribeta a pokračuje na sever k obci Semerovo, Dlhému vrchu (287 m n. m.) a Bašte (247 m n. m.). Vedie východným okrajom obce Iňa k vrchu Veľká Vápenná (350 m n. m.), motorestu Zubor, Čiernemu vrchu (454 m n. m.), Drienke (756 m n. m.) na Malý (870 m n. m.) a Veľký Inovec (901 m n. m.). Popri Veľkej Lehote pokračuje rozvodnica cez Vojšín (819 m n. m.), Sokolec (799 m n. m.) a sedlo Veľké Pole na vrch Stráž (857 m n. m.), kde začína hlavný hrebeň pohoria Vtáčnik, ktorým vedie rozvodie až po Biely kameň (1 135 m n. m.) nad Handlovou. Tu rozvodnica vedie východným smerom k Novej Lehote a pokračuje hrebeňom Kremnických vrchov cez Vysokú horu (909 m n. m.), Vysokú a Bralovú skalu na hrebeň južnej časti pohoria Žiar, ktorý končí vo Vyšehradskom sedle. Severovýchodná hranica povodia Nitry pokračuje po hrebeni k vrchu Závozy (912 m n. m.), kde sa stáča do Vríckeho sedla, hraničnému bodu Malej Fatry. Rozvodnica pokračuje západným smerom cez Vraniu skalu (1 004 m n. m.) a Reváň do Fačkovského sedla, najbližšiemu miestu k prameňu Nitry.
Zo sedla vedie hranica cez Homôľku, Úplaz (981 m n. m.), Javorinku, Strážov, Vápenicu (780 m n. m.) a Suchú horu k Homôľke. Cez sedlo hranica pokračuje cez Židov vrch (878 m n. m.), Baske (955 m n. m.), Machnáč, Ostrý vrch a Mackovú (681 m n. m.) do Jastrabského sedla na rozhraní Považského Inovca. Západná hranica pokračuje hrebeňom pohoria cez Inovec, Panskú javorinu, Bezovec, Marhát a Zlatý vrch (480 m n. m.) do sedla Havran. V tejto časti je rieka Váh od hranice povodia Nitry vzdialená len okolo 5 km a hranica vedie južným smerom pahorkatinou bez výraznejších vrchov. Pri Hlohovci sa hranica stáča na juhovýchod popri potoku Andač k obciam Veľké Zálužie a Hájske. Odtiaľ pokračuje Podunajskou rovinou medzi Váhom a Dlhým kanálom až po Andovce, kde hranicu povodia určuje nové koryto Nitry, privádzajúce vodu z celého povodia do Váhu. Ten svojím tokom tvorí posledný, najjužnejší úsek hranice svojho čiastkového povodia.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]