Povodne v strednej Európe v roku 2010

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dunaj, ktorý zaplavil nábrežie pri bratislavskom obchodnom centre Eurovea
Rieka Hornád takmer úplne zaliala ťahanovský most v Košiciach

Povodne v strednej Európe v roku 2010 boli povodne, ktoré sa začali v Česku 16. mája 2010, kedy sa začali zdvíhať hladiny riek na severnej Morave a Sliezsku. V rovnakom čase postihli povodne aj Poľsko, Slovensko a Maďarsko. V dôsledku vysokého stavu podzemných vôd a dlhotrvajúcich zrážok na rozhraní mája a júna došlo k druhej vlne povodní, táto v rámci Slovenska postihla hlavne východnú a južnú časť krajiny. 15. a 16. augusta zasiahli povodne v dôsledku náhlych prietrží mračien aj mestá na Hornej Nitre a v Turčianskej kotline.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá vlna povodní[upraviť | upraviť zdroj]

Povodeň na Slovensku zasiahla severozápadnú časť (Žilinský a Trenčiansky kraj) a východnú časť (Prešovský a Košický kraj) 16. mája. Prívalové dažde zatopili mnoho obcí a na 3. stupeň stúpli hladiny riek Hornád, Olšava, Torysa, Roňava, Ida, Bodva a Výrava.

17. mája začali hladiny riek na východe postupne klesať, no silný vietor, ktorý lámal stromy a vytrvalý dážď zdvihol hladiny riek na severovýchode krajiny. V obci Bukovce pri Humennom strhla voda most a na rieke Hornád sa pod Košicami pretrhla hrádza. Ďalšiu hrádzu pretrhla rieka Ondava pri Trebišove a rozliala sa do okolia. Ešte 25. mája, kedy už na väčšine postihnutých oblastí voda odpadla a hladiny riek klesli, existovala rada miest, kde naďalej platil pre vysokú hladinu riek stav ohrozenia.

18. mája si povodeň vyžiadala jednu obeť, bol ňou starší muž, ktorého strhla voda Nitrice pri obci Nitrianske Sučany[1].

Druhá vlna povodní[upraviť | upraviť zdroj]

V dôsledku vysokého stavu podzemných vôd a dlhotrvajúcich zrážok na rozhraní mája a júna došlo opäť k nebezpečenstvu povodní, hlavne na východnom Slovensku. 1. júna (utorok) bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity - stav ohrozenia na rôznych úsekoch deviatich riek: na Olšave pri Bohdanovciach, Roňave pri Michaľanoch (už tretíkrát za posledné 2 týždne[2]), Hornáde pri Kysaku aj Ždani, na Hnilci v Jaklovciach, na Toryse v Sabinove aj pri Košických Olšanoch, na Svinke v Obišovciach, na Šibskej vode v Bardejovskej Zábave, na Bodve v Turni nad Bodvou aj Hosťovciach a na Ide v Janíku. Druhý stupeň povodňovej aktivity (pohotovosť) bol hlásený na Bodrogu pri Strede nad Bodrogom, Latorici pri Veľkých Kapušanoch, Hnilci pri Švedlári a na Hornáde pri Spišských Vlachoch.[3] V okrese Trebišov vyhlásili napoludnie 1. júna mimoriadnu situáciu pre hroziace pretrhnutie hrádzí na riekach Ondava a Latorica.

Vo štvrtok 3. júna nadránom sa začínala situácia na východnom Slovensku stabilizovať. V Prešove dokonca odvolali 3. stupeň povodňovej aktivity, po tom čo Torysa poklesla o 2,3 m a rieka Sekčov poklesla o 1,23 metra[4]. V dopoludňajších hodinách však začalo znovu pršať, vytrvalý dážď do večera neustal. Rieky, ktoré klesli, začali opäť stúpať. Okolo 9:00 sa pretrhla hrádza na ľavom brehu Ondavy pri Markovciach na úseku dlhom približne 45 m. V priebehu dňa boli evakuované časti obcí Markovce, Malčice, Oborín, Čičarovce a Petrikovce[5][6].

Slovenský hydrometeorologický ústav následne aktualizoval výstrahy pred povodňou z trvalého dažďa takmer celé územie Slovenska. Najmä však pre povodie Hornádu a Hnilca (okresy Spišská Nová Ves, Gelnica, Košice-okolie, Košice) a Torysy (okresy Levoča, Sabinov, Prešov). Okrem toho najvyšší stupeň výstrahy pred povodňami naďalej platil v povodí dolného Bodrogu, Slanej, Ipľa, dolného Hrona, v povodí dolnej Nitry a Žitavy, na hornej Nitre a na krajnom západe Záhoria. Na Strednom Považí, Hornom Považí a Liptove, Kysuciach a Orave malo nebezpečenstvo pominúť vo večerných hodinách. Stav bdelosti platiaci od večerných hodín 3. júna do nasledujúceho dňa platil pre väčšinu územia Slovenska (severozápad, Horné Ponitrie, juh stredného Slovenska, Stredné Pohronie, Horehronie, Liptov, Oravu, Kysuce, Gemer, Spiš a Šariš a severovýchod), kvôli možnosti výskytu dažďa s úhrnom zrážok 30 až 50 mm[4].

Zložitá situácia bola v okrese Košice okolie na Hornáde predovšetkým v obciach Čaňa, Ždaňa, Nižná Myšľa, Seňa, Kechnec a Milhosť. Na pomoc bola do oblasti vyslaná aj armáda. Celkovo zasahovalo na východnom Slovensku asi 3000 vojakov. Povodeň zasiahla aj obce Veľká a Malá Lodina pod priehradou Ružín. V noci zo štvrtka 3. júna na piatok 4. júna zasiahol časť obce Nižná Myšľa zosuv svahu a časti cesty, ktorý ohrozil asi 20-30 domov na dvoch uliciach. 200 obyvateľov evakuovali. Po následnej obhliadke stavebného odborníka padlo rozhodnutie 20 najviac zasiahnutých domov označiť za neobývateľné a pripraviť na demoláciu.[7]

Záplavy v Starej Ľubovni, 4. jún (piatok) ráno.

Stav ohrozenia pretrvával na západnom Slovensku predovšetkým v oblasti Úľanov nad Žitavou, kde obec ohrozovali vody Žitavy aj Nitry. Ohrozené boli aj Šurany. Evakuovali obyvateľov obce Hul, Kmeťovo, Maňa a Dolný Ohaj[4].

Stúpajúca voda Popradu a okolitých vodných tokov, predovšetkým Jakubianky a Ľubice v piatok 4. júna ráno zasiahla okresy Stará Ľubovňa, Kežmarok a Poprad. Zaplavilo časť Starej Ľubovne, Kežmarku, Ľubice, Novej Lubovne, Podolínca a časti ďalších obcí. Aj tu došlo k evakuácii obyvateľov. Voda strhla viacero mostov, obce ako Jakubany, Sulín, Jurské, Šambron a časť Novej Ľubovne v okrese Stará Ľubovňa zostali odrezané od sveta. V okrese Poprad boli zasiahnuté predovšetkým Jánovce a Spišský Štiavnik (Hornádom) a miestna časť Popradu - Matejovce (Popradom).[8] Celkovo nepriaznivá situácia bola v obciach pozdĺž toku Hornádu od Spišskej Novej Vsi až po Margecany.[9]

V Bardejove sa v piatok 4. júna ráno okolo 9:00 vybrežila Topľa a zaplavila priľahlé ulice, zaplavené bolo i obchodné centrum na Slovenskej ulici. Evakuácia bola nutná aj v neďalekom Nižnom Tvarožci, problémy však hlásili aj v mnohých ďalších obciach okresu. V susedných okresoch Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou evidovali zosuvy ohrozujúce viaceré cestné komunikácie. V Giraltovciach bol zaznamenaný zosuv, ktorý ohrozil 3 rodinné domy.[10] V noci z piatka 4. júna na sobotu 5. júna začali v dôsledku vysokého stavu Hornádu s evakuáciou obyvateľov Košických mestských častí Ťahanovce, Sever, Džungľa a Krásna nad Hornádom. Evakuovali asi 1200 až 2000 ľudí. V Košiciach došlo tiež k výpadkom dodávok elektrickej energie. Hrozba zaplavenia domov sa počas dňa posúvala od Košíc k obciam nižšie po prúde. V Ždani kulminovala o 16:00 hladina Hornádu na úrovni 550 cm ale do noci poklesla iba pár centimetrov. V obci Sady nad Torysou zaplavila rieka, ktorá sa preliala cez hrádzu viacero rodinných domov až po strechy.[11]

Následné zlepšenie počasia v priebehu soboty 5. júna upokojilo situáciu na väčšine územia Slovenska. Hladiny väčšiny vodných tokov v nasledujúcich dňoch začali opadávať. Do nedele sa tiež podarilo provizórne opraviť väčšinu poškodených mostov a nadviazať cestné spojenie s odrezanými obcami.[12] Nepriaznivá situácia naďalej pretrvávala hlavne v oblasti Ondavy pri Malčiciach.[13]

Stav v postihnutých oblastiach, hlavne na východnom Slovensku bol o to vážnejší i preto, že v niektorých oblastiach ohrozenie povodňami pretrvávalo 3 týždne, čo miestnych obyvateľov výrazne vyčerpávalo.

V Bratislave dosiahol Dunaj tretí stupeň povodňovej aktivity a maximálnu výšku 836 cm popoludní 5. júna, odvtedy začal znovu klesať. Rieka veľké škody nespôsobila a slúžila skôr ako atrakcia.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi hlavné príčiny povodní patril nadpriemerný úhrn zrážok, hlavne v období od 1. mája do 21. júna, ktorý sa podľa informácií SHMÚ rovnal množstvu zrážok za obdobie šesť až osem mesiacov[14].

Handlovka v Ráztočne počas povodne 15. 8.
Zrážky na Slovensku od 1. mája do 21. júna[14]
Stanica Množstvo zrážok
Bratislava 201 mm
Hurbanovo 319 mm
Sliač 308 mm
Dolný Hričov, letisko 281 mm
Liesek 460 mm
Letisko Poprad-Tatry 310 mm
Tisinec 330 mm
Letisko Košice 321 mm

Škody a obete[upraviť | upraviť zdroj]

Najzasiahnutejšími oblasťami boli okresy Nové Zámky, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Košice a Košice-okolie, Gelnica, Prešov, Bardejov, Stará Ľubovňa, Kežmarok a Michalovce. Celkový rozsah povodní bol výnimočný svojim rozsahom, dĺžkou trvania aj počtom profilov s dosiahnutým a prekročeným profilom povodňovej aktivity. Napr. v piatok 4. júna o 6:00 bol prekročený stupeň povodňovej aktivity na 60 zo 79 hydroprogróznych staníc, pričom asi na polovici z nich bol hlásený stupeň ohrozenia.[14]

Pri povodniach bolo podmáčaných alebo úplne zaplavených asi 200 000 ha pôdy čo predstavuje asi 17 % ornej pôdy[15]. Asi 20 000 ha sa pre dlhotrvajúce vlhko nepodarilo na jar osiať. Predbežne boli škody na úrode vyčíslené na asi 90 miliónov eur. Voda ohrozila asi desatinu z celkového pôdneho fondu.[16] Povodne si vyžiadala najmenej 2 obete.[17] Neskôr boli celkové škody vyčíslené na 695,1 milióna eur[18]. Pre povodne zastavilo výrobu viacero podnikov, medzi nimi aj PSA Peugeot Citroën Slovakia v Trnave, ktorému chýbali súčiastky po záplave jeho subdodávateľa vo Vrábľoch.[19]

Nespokojnosť obyvateľov v odrezanej obci Jurské neďaleko Kežmarku viedla k tomu, že musela pri rozdelovaní pomoci asistovať polícia[12]. Nepokojní boli tiež obyvatelia obcí pod priehradou Ružín, ktorí už v minulosti žiadali prehodnotenie manipulačného poriadku na hrádzi no vodný tok z priehrady ich zaplavil znovu.[14]

Tretia vlna povodní[upraviť | upraviť zdroj]

Tretia vlna povodní na Slovensku sa prejavila 15. augusta, kedy boli v dôsledku prívalových dažďov zasiahnuté oblasti Hornej Nitry a Turca. Boli zasiahnuté mestá Handlová, Prievidza, Nováky. Na Hornom Turci najprv povodne zasiahli Turčianske Teplice a okolité obce, hlavne Dolnú Štubňu. V nasledujúcich dňoch bol zasiahnutý aj Martin. Pri povodniach zahynul v Prievidzi 15. augusta jeden muž.

Česká republika[upraviť | upraviť zdroj]

Povodňové naplaveniny na profile Ostrava na Ostravici.

V Česku začali povodne 16. mája. Nasledujúceho museli kvôli vybreženému toku evakuovať nemocnicu v Bohumíne[20]. Došlo tiež k zatopeniu prístupových ciest do Karvinej. Po dlhých výdatných dažďoch sa vybrežili rieky Olše, Odra, Bečva, Morava a ďalšie. Na niektorých miestach sa situácia približovala stavu z podovní júla 1997.

V 161 obciach zlínskeho kraja a 141 obciach moravsko-sliezskeho kraja bol vyhlásený stav ohrozenia. Podobná situácia bola tiež v olomouckom kraji. V obci Zubří voda zničila niekoľko domov. Boli tiež celkom zaplavené Troubky, kde povodne v roku 1997 zničili 150 domov a spôsobili smrť 9 ľudí. V okolí Vsetína, kde začala 18. mája voda pomaly ustupovať sa začali objavovať zosuvy. Priehrady na riekach Odra a Morava, Bojkovica, a Výrovica boli plné a voda pretekala cez bezpečnostné priepuste. V nasledujúcich dňoch došlo k postupnému poklesu prietokov.[21]

Poľsko[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvodnená rieka Jasiołka (17. 5. 2010).

Povodeň v Poľsku zasiahla najmä jeho južné oblasti (Malopoľské vojvodstvo, Podkarpatské vojvodstvo, Sliezske vojvodstvo, Opolské vojvodstvo). V Krakove hladina rieky Visly prekročila výšku 9 metrov, čo bolo viac, než dosiahla pri povodniach v roku 1997. Na pomoc ohrozeným oblastiam vláda poslala asi 8000 vojakov. Do 27. mája si vyžiadali záplavy v krajine 19 obetí[22].

Maďarsko[upraviť | upraviť zdroj]

Povodeň v Maďarsku zasiahla hlavne jeho severné a východné oblasti, podobne ako na Slovensku v dvoch vlnách. Najviac postihnutá bola oblasť v okolo riek Hornád a Slaná[23]. Rozvodnená bola tiež rieka Bodva. Evakuovali asi 2 300 ľudí. Zaplavené boli aj mestá Edelény, Diósgyőr, Miškolc a Sátoraljaújhely. 17. mája hlásili z Maďarske 2 obete povodní.

Pretrvávajúce vlhké obdobie zapríčinilo 4. októbra ďalšiu tragédiu pri obci Kolontár.

Ukrajina[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici mája spôsobili intenzívne dažde problémy aj na západnej Ukrajine. Najhoršia situácia bola predovšetkým v Zakarpatskej oblasti ale tiež v okolí Ľvova a Ivano-Frankivska. V Zakarpatskej oblasti boli postihnuté predovšetkým rajóny (okresy) Užhorod, Irčavsk, Perčin a Mukačevo[24]. Povodne v tejto oblasti boli najsilnejšie od 80. rokov 20. storočia. Zaznamenali úhrny zrážok okolo 60 mm za dva dni[25].

Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

V Spolkovej republike Nemecko síce neboli zaznamenané prívalové dažde, ale povodne zasiahli hlavne oblasti Brandenburska v okolí rieky Odry, ktorá pritekala z Poľska. Povodňová vlna sem dorazila 27. mája.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SITA. Povodne na Slovensku majú možnú prvú obeť [online]. 24hod.sk, 18.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  2. Lýdia Vereščaková, Voda opäť ničí hrádze, Denník SME, 2. jún 2010, s. 1, Dostupné online
  3. Povodne na východe sa šíria. Stále prší, stovky ľudí evakuovali [online]. korzar.sme.sk, 1.6.2010, [cit. 2010-07-06]. Dostupné online.
  4. a b c TASR, SITA Povodne [online]. slovakradio.sk, 3.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  5. Povodne na východe sa vracajú. Stále prší [online]. korzar.sme.sk, 3.6.2010. Dostupné online.
  6. TALAVAŠEK, Miroslav. Povodňová situácia na východe je stabilizovaná [online]. slovakradio.sk, 10.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  7. JESENSKÝ, Mikuláš. V Nižnej Myšli pribudlo dvesto bezdomovcov [online]. korzar.sme.sk, 4.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  8. Peter Rindoš; Marie Melníková. Centrá Kežmarku a Starej Ľubovne sa zmenili na dravé rieky [online]. 4.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  9. SITA. Povodne: Zosuvy pôdy v Nižnej Myšli [online]. ta3.com, 4.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  10. V Prešove už kulminovala Torysa aj Sekčov [online]. korzar.sme.sk, 4.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  11. ČTK. Povodeň sa presunula na juhovýchod, ohrozila Košice [online]. spravy.pravda.sk, 4.6.2010, rev. 2010-06-05, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  12. a b RATKOVSKÁ, Ivana. Rabovanie [online]. slovakradio.sk, 6.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  13. Povodne [online]. slovakradio.sk, 8.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  14. a b c d JESENSKÝ, Mikuláš. Zraniteľný východ sa búri [online]. sme.sk, 26. 6. 2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  15. Katarína Rogáčová, Ovocie bude bez chuti. Denník SME, s. 4, 5. jún 2010, Dostupné online
  16. OBRANCOVÁ, Jana. Poľnohospodári a ministerstvo o povodniach [online]. slovakradio.sk, 2.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  17. sme.sk, sita, tasr, čtk Povodne naďalej ohrozujú ľudí, pri Šuranoch evakuovali 400 ľudí [online]. sme.sk, 3.6.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  18. TASR. Mikloš: Povodne boli pre bývalú vládu len do volieb [online]. sme.sk, 14.7.2010, [cit. 2010-07-14]. Dostupné online.
  19. TASR, Peugeot zastavil výrobu. Denník SME, s. 7, 4.6.2010, Dostupné online
  20. SURÁ, Martina. Voda pobořila první domy, Bohumín čeká stoletou povodeň [online]. idnes.cz, 17.5.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  21. TASR. Povodne v Maďarsku a v Čechách končia [online]. sme.sk, 21.5.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  22. W powodzi zginęło już 19 osób [online]. 27.5.2010, [cit. 2010-05-28]. Dostupné online. (po poľsky)
  23. Kvůli povodním v Maďarsku evakuují tisíce lidí [online]. prvnizpravy.cz, 17.5.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online.
  24. Poviň rozoriae zakarpatciv [online]. mukachevo.net, 21.5.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
  25. PETERVARI, Natalka. Zachidna Ukraina znovu polivla... [online]. unian.net, 20.5.2010, [cit. 2010-07-07]. Dostupné online. (po ukrajinsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]