Povolanie svätého Matúša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Povolanie svätého Matúša
The Calling of Saint Matthew by Carvaggio.jpg
Základné informácie
Autor Michelangelo Merisi da Caravaggio
Rok 1599 - 1600
Technika olej na plátne
Rozmery 322 × 340 cm
Galéria Kostol San Luigi dei Francesi, Rím

Povolanie svätého Matúša (tal. Vocazione di San Matteo) je názov obrazu namaľovaného talianskym barokovým maliarom Caravaggiom.

Okolnosti vzniku diela[upraviť | upraviť zdroj]

Okolnosti vzniku tohto diela sú pomerne zložité no zaujímavé zároveň. Prvého mája 1599 sa slávnostnou omšou otvárala kaplnka v Kostole San Luigi dei Francesi v tesnej blízkosti rímskeho námestia Piazza Navona, ktorá patrila dedičom francúzskeho kardinála Matthieua Cointrela (Mattea Contarelliho). Kostol bol od čias svojho vzniku národným kostolom Francúzov.

V roku 1585 kardinál Contarelli kúpil kaplnku, ktorá bola zasvätená jeho menovcovi a patrónovi svätému Matúšovi, a prial si jej výzdobu. Navrhoval fresky s výjavmi z Matúšovho života, ktorým mali dominovať scény zo svätcovho povolania a umučenia. Chcel aby v Povolaní svätého Matúša bol apoštol zachytený v kancelárii vyberača daní, zaneprázdnený rátaním peňazí, alebo „čo by bolo lepšie, ako sa zdvíha v túžbe prísť ku Kristovi a nasledovať ho.“

Obrazy v kaplnke mali tiež spĺňať isté vieroučné a ideologické hľadiská. Nadchádzajúci Svätý rok 1600 a s tým súvisiace oslavy sa ukázali ako veľmi dôležité v posilňovaní katolíckej viery a námety fresiek (pôvodne sa uvažovalo o freskovej výzdobe kaplnky) - konverzia a mučeníctvo - vhodne zapadali do programu osláv.

Výzdoba kaplnky sa však neúmerne preťahovala a umelci, poverení jej výzdobou, neboli s prácami hotoví. Najďalej pokročil maliar Cavalier d'Arpino, ktorému bola výzdoba kaplnky zadaná ešte v roku 1591, keď v roku 1593 dokončil stropnú výmaľbu.

V júli roku 1599 sa kňazi z kostola obrátili na Caravaggia s požiadavkou vyhotovenia dvoch obrazov do kaplnky, s podmienkou ich dokončenia do konca roka. Pre Caravaggia, ktorý bol doposiaľ maliarom elegantných a lyrických výjavov, krehkých a jemných predmetov a postáv, a priaznivca malého okruhu mecenášov, bola táto úloha nesmiernou výzvou. Na objednaných rozmerných plátnach, vyžadujúcich mnoho postáv, musel preukázať svoje doterajšie skúsenosti a zručnosť.

Námet a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý začal tvoriť obraz Umučenie svätého Matúša, no počas práce ho prepadala nespokojnosť s dielom. Prácu na tomto obraze prerušil a sústredil sa na obraz Umučenie svätého Mátúša.

Obrazy Povolanie svätého Matúša a Matúš a anjel v Contarelliho kaplnke Kostola San Luigi dei Francesi

V tomto diele čerpal inšpiráciu zo svojho vlastného života a biblický výjav zasadil do súdobej reality. Dejiskom príbehu je Matúšova colnica (v skutočnosti ide o kanceláriu výbercov dane zo soli), no miestnosť podľa ponurej atmosféry pripomína krčmu v jednej zo zastrčených rímskych ulíc, kde sa postavy sediace okolo stola oddávajú pijatike a hazardným hrám.

Námet obrazu vychádza z krátkej pasáže Matúšovho evanjeliaJežiš videl v colnici sedieť muža menom Matúš a povedal mu: ´Poď za mnou.´ On vstal a išiel za ním.“ (Mt 9:9)

Postavy na Caravaggiovom obraze sú oblečené do dobových odevov 16. storočia. Matúš, muž s bohatou bradou, je, podľa dôležitosti úradu ním zastávaného, bohato oblečený s klobúkom, na ktorom výrazne svieti minca zastrčená za klopom. V úžase pozerá na príchodzích a pokorne ukazuje na seba, či sa Kristova výzva týka naozaj jeho. V tvári mladého chlapca v klobúku s perom umelec zachytil podobu mladíka známeho z obrazu Veštkyňa. V prítmí miestnosti, kde cez jediné, akoby zamurované okno nedopadá svetlo, sa objaví Kristus a prstom, nápadne pripomínajúcim vztýčený ukazovák Adama na Michelangelovej freske na strope Sixtínskej kaplnky, ukazuje na Matúša.

V náboženskom chápaní má Kristov ukazovák oveľa hlbší význam. Týmto gestom Kristus chce Matúša „vytrhnúť“ zo skupiny hriešnikov a priviesť ho na cestu milosti. Zároveň čaká na Matúšovu odpoveď, či opustí svoje peniaze a prijme chudobu a pokánie. Ide o veľavravný a večne aktuálny odkaz aj pre súčasníka: Kristus nás pozýva, aby sme ho nasledovali.

Kompozícia diela[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz napriek tmavej atmosfére pôsobí pomerne farebne, pričom umelec postavil do kontrastu zamat a kožušiny bohatých šiat proti strohej jednoduchosti príchodzích Krista a Petra, bosých a odených do hrubých tóg.

Veľmi výrazným kompozičným prvkom obrazu je hra svetla a tieňov. Tá okrem dramatičnosti príbehu má i symbolický význam. Postavy okolo stola sú zahalené tieňom, ktorý spolu s veľkým tmavým priestorom nad ich hlavami má symbolicky vyjadrovať ťaživý, bezútešný a časovo ohraničený pobyt človeka na tomto svete. Temnotou preniká lúč svetla ako dojemný symbol Božského osvietenia a nádeje. Matúš bol považovaný za hriešnika, ktorého Kristova výzva zachránila pred temnotou zatratenia. Kristovo povolanie je symbolicky znázornené lúčom dopadajúcim na Matúša. Účinok svetla

Možno povedať, že Caravaggio si týmto dielom otvoril dvere k sláve. Dokázal, že aj Boží zázrak možno spojiť s každodennou realitou a Kristus môže byť rovnako prítomný v Božom chráme ako v najbiednejšej kutici.

Obraz visí spolu obrazmi Umučenie svätého Matúša (na protiľahlej stene) a Matúš s anjelom (v retábule) v kaplnke Contarelli Kostola San Luigi dei Francesi na rovnakom mieste, na akom ho zavesili za maliarovej prítomnosti.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Caravaggia
pozri

Zoznam Caravaggiových diel