Povolanie svätého Matúša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Povolanie svätého Matúša
The Calling of Saint Matthew by Carvaggio.jpg
Základné informácie
Autor Michelangelo Merisi da Caravaggio
Rok 1599 - 1600
Technika olej na plátne
Rozmery 322 × 340 cm
Galéria Kostol San Luigi dei Francesi, Rím

Povolanie svätého Matúša (tal. Vocazione di San Matteo) je názov obrazu namaľovaného talianskym barokovým maliarom Caravaggiom.

Okolnosti vzniku diela[upraviť | upraviť zdroj]

Okolnosti vzniku tohto diela sú pomerne zložité no zaujímavé zároveň. Prvého mája 1599 sa slávnostnou omšou otvárala kaplnka v Kostole San Luigi dei Francesi v tesnej blízkosti rímskeho námestia Piazza Navona, ktorá patrila dedičom francúzskeho kardinála Matthieua Cointrela (Mattea Contarelliho). Kostol bol od čias svojho vzniku národným kostolom Francúzov.

V roku 1585 kardinál Contarelli kúpil kaplnku, ktorá bola zasvätená jeho menovcovi a patrónovi svätému Matúšovi, a prial si jej výzdobu. Navrhoval fresky s výjavmi z Matúšovho života, ktorým mali dominovať scény zo svätcovho povolania a umučenia. Chcel aby v Povolaní svätého Matúša bol apoštol zachytený v kancelárii vyberača daní, zaneprázdnený rátaním peňazí, alebo „čo by bolo lepšie, ako sa zdvíha v túžbe prísť ku Kristovi a nasledovať ho.“

Obrazy v kaplnke mali tiež spĺňať isté vieroučné a ideologické hľadiská. Nadchádzajúci Svätý rok 1600 a s tým súvisiace oslavy sa ukázali ako veľmi dôležité v posilňovaní katolíckej viery a námety fresiek (pôvodne sa uvažovalo o freskovej výzdobe kaplnky) - konverzia a mučeníctvo - vhodne zapadali do programu osláv.

Výzdoba kaplnky sa však neúmerne preťahovala a umelci, poverení jej výzdobou, neboli s prácami hotoví. Najďalej pokročil maliar Cavalier d'Arpino, ktorému bola výzdoba kaplnky zadaná ešte v roku 1591, keď v roku 1593 dokončil stropnú výmaľbu.

V júli roku 1599 sa kňazi z kostola obrátili na Caravaggia s požiadavkou vyhotovenia dvoch obrazov do kaplnky, s podmienkou ich dokončenia do konca roka. Pre Caravaggia, ktorý bol doposiaľ maliarom elegantných a lyrických výjavov, krehkých a jemných predmetov a postáv, a priaznivca malého okruhu mecenášov, bola táto úloha nesmiernou výzvou. Na objednaných rozmerných plátnach, vyžadujúcich mnoho postáv, musel preukázať svoje doterajšie skúsenosti a zručnosť.

Námet a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako prvý začal tvoriť obraz Umučenie svätého Matúša, no počas práce ho prepadala nespokojnosť s dielom. Prácu na tomto obraze prerušil a sústredil sa na obraz Povolanie svätého Mátúša.

Obrazy Povolanie svätého Matúša a Matúš a anjel v Contarelliho kaplnke Kostola San Luigi dei Francesi

V tomto diele čerpal inšpiráciu zo svojho vlastného života a biblický výjav zasadil do súdobej reality. Dejiskom príbehu je Matúšova colnica (v skutočnosti ide o kanceláriu výbercov dane zo soli), no miestnosť podľa ponurej atmosféry pripomína krčmu v jednej zo zastrčených rímskych ulíc, kde sa postavy sediace okolo stola oddávajú pijatike a hazardným hrám.

Námet obrazu vychádza z krátkej pasáže Matúšovho evanjeliaJežiš videl v colnici sedieť muža menom Matúš a povedal mu: ´Poď za mnou.´ On vstal a išiel za ním.“ (Mt 9:9)

Postavy na Caravaggiovom obraze sú oblečené do dobových odevov 16. storočia. Matúš, muž s bohatou bradou, je, podľa dôležitosti úradu ním zastávaného, bohato oblečený s klobúkom, na ktorom výrazne svieti minca zastrčená za klopom. V úžase pozerá na príchodzích a pokorne ukazuje na seba, či sa Kristova výzva týka naozaj jeho. V tvári mladého chlapca v klobúku s perom umelec zachytil podobu mladíka známeho z obrazu Veštkyňa. V prítmí miestnosti, kde cez jediné, akoby zamurované okno nedopadá svetlo, sa objaví Kristus a prstom, nápadne pripomínajúcim vztýčený ukazovák Adama na Michelangelovej freske na strope Sixtínskej kaplnky, ukazuje na Matúša.

Kompozícia diela[upraviť | upraviť zdroj]

Obraz napriek tmavej atmosfére pôsobí pomerne farebne, pričom umelec postavil do kontrastu zamat a kožušiny bohatých šiat proti strohej jednoduchosti príchodzích Krista a Petra, bosých a odených do hrubých tóg.

Veľmi výrazným kompozičným prvkom obrazu je hra svetla a tieňov. Tá okrem dramatičnosti príbehu má i symbolický význam. Postavy okolo stola sú zahalené tieňom, ktorý spolu s veľkým tmavým priestorom nad ich hlavami má symbolicky vyjadrovať ťaživý, bezútešný a časovo ohraničený pobyt človeka na tomto svete. Temnotou preniká lúč svetla ako dojemný symbol Božského osvietenia a nádeje. Matúš bol považovaný za hriešnika, ktorého Kristova výzva zachránila pred temnotou zatratenia. Kristovo povolanie je symbolicky znázornené lúčom dopadajúcim na Matúša.

Možno povedať, že Caravaggio si týmto dielom otvoril dvere k sláve. Dokázal, že aj Boží zázrak možno spojiť s každodennou realitou a Kristus môže byť rovnako prítomný v Božom chráme ako v najbiednejšej kutici.

Obraz visí spolu obrazmi Umučenie svätého Matúša (na protiľahlej stene) a Matúš s anjelom (v retábule) v kaplnke Contarelli Kostola San Luigi dei Francesi na rovnakom mieste, na akom ho zavesili za maliarovej prítomnosti.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Autoportrét
Prehľadný zoznam obrazov Caravaggia
pozri

Zoznam Caravaggiových diel