Povrazník (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′00″S 19°22′00″V / 48.716667°S 19.366667°V / 48.716667; 19.366667
Povrazník
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Rentar
Nadmorská výška 650 m n. m.
Súradnice 48°43′00″S 19°22′00″V / 48.716667°S 19.366667°V / 48.716667; 19.366667
Rozloha 3,35 km² (335 ha) [1]
Obyvateľstvo 137 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 40,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1424
Starosta Ivan Kováč[3] (SMER-SD)
PSČ 976 55 (pošta Ľubietová)
ŠÚJ 508926
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Povrazník 22
Telefón 048 / 429 52 84
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.povraznik.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Povrazník je obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica. Sú tu náleziská opálov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Povrazník patrí do mikroregiónu RENTaR, ktorá zahŕňa katastrálne územia ôsmich obcí – Brusno, Hiadeľ, Lučatín, Ľubietová, Medzibrod, Moštenica, Pohronský Bukovec a Strelníky. Celková rozloha mikroregiónu je 8 563 ha. Cez riešené územie preteká rieka Hron, západnú časť tvoria lesy Kremnických vrchov a východnú pohorie Poľany. Mikroregión RENTAR susedí s dvomi okresmi. Na severe susedí s okresom Ružomberok a na východe s okresom Brezno. Údolnou nivou rieky Hron prechádza štátna cesta I. triedy I/66 spájajúca okresné mestá Banskú Bystricu a Brezno a železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala – Margecany, prepájajúca ŽSR s európskou železničnou sieťou. Okresné mestá Banská Bystrica a Brezno plnia pre mikroregión funkciu sídiel s vyššou občianskou vybavenosťou a čiastočne aj funkciu centier dopravy a zamestnanosti. V rámci aktívneho cestovného ruchu má obec vynikajúcu polohu južne od Nízkych Tatier s celoročnou turistikou, severne od svahov Poľany, pričom z lyžiarskych stredísk sú najbližšie Ski Centrum Strelníky (priamo v obci), Štiavničky, Donovaly, atď. Oblasť je známa aj kúpeľmi Brusno, Sliač a Kováčová. V okolí sa tiež nachádza množstvo kultúrnych pamiatok, spomeňme napríklad Ľupčiansky hrad, zrúcaninu hradu Dúbravica či nástenné maľby v blízkych obciach Poniky, Čerín a Zolná. Pre región je príznačné udržiavanie zvykov, tradícii a unikátneho folklóru.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Táto malá dedinka má celú svoju históriu spojenú s baníctvom. Vznikla pravdepodobne v 13. storočí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z 22. mája 1424, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský vydal vo Vyšehrade darovaciu listinu pre svoju druhú manželku Barboru Celskú. V nej jej daroval ľupčianske panstvo s 23 dedinami, medzi ktorými sa spomína aj Povrazník. Od roku 1467 bol poddanskou obcou kráľovského banského mesta Ľubietovej a jeho obyvatelia sa špecializovali na pletenie povrazov. Povrazmi zásobovali hlavne ľubietovské bane, ale aj Španiu Dolinu, Staré Hory a iné bane. Fyzický dôkaz o pletení povrazov sa nachádza v centre dediny. Povyše zvonice sa nachádzajú dva balvany s vytesanými dierami. V týchto balvanoch boli osadené drevené stroje, pomocou ktorých remeselníci šponovali a splietali povrazy. Okrem toho sa na okolí nachádza niekoľko malých baní na železnú rudu v Driekyni a na Uhlišti. Nad Valachovom je menší výskyt pekného bieleho plážového piesku, pravdepodobne pozostatku po treťohornom jazere. Tento piesok sa v minulosti v malom ťažil a používal na výrobu zlievárenských foriem v Hronci.

Fyzicko-geografické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geologický substrát riešeného územia je veľmi pestrý. Údolie Hrona vypĺňajú piesčité štrky. Severná časť územia je tvorená pestrou mozaikou karbonátových sedimentov (vápencov a dolomitov) s lokálnym výskytom krasových javov. Miešajú sa tieto s ysokometamorfovanými bridlicami (svory, ruly, magmatity) so štrkovito-piesčitými sedimentami a hlbinnými magmatitami na severnom vrchole v Nízkych Tatrách. Južná časť má podobnú mozaiku karbonátových aj metamorfovaných hornín doplnených vulkanickými sedimentami – tufitmi a pyroklastickými magmatitmi – tufmi na južnom cípe územia. V súčasnosti je Povrazník známy medzi mineralógmi výskytom nádherných drevných opálov. Tie vznikli počas vulkanickej činnosti blízkej sopky Poľany. Počas výbuchu Poľana zasypala svoje široké okolie hrubou vrstvou sopečného popola. V okolí Povrazníka bol takto zasypaný les. Popol nebol taký horúci, aby stromy zhoreli, ale uvoľnené chemické látky postupne nasiakli do dreva a premenili ho na drevný opál. Zachovala sa tak štruktúra dreva aj s letokruhmi a vyrastajúcimi konármi. Dnes je sopečný popol spevnený na tuf. Je drobivý a dá sa ľahko rozmrviť. Keď takýto tuf vyryžujeme, zostane nám na tanieri krásny červený šlich tvorený množstvom drobných granátov. S troškou šťastia môžeme nájsť kúsky veľké až tri až štyri milimetre. Tie sú však často rozbité.

Geomorfologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Reliéf riešenej oblasti je, podobne ako tomu bolo pri geologických pomeroch, veľmi pestrý a dramatický. Prechádza od vrchovinového cez hornatinový, vysočinový podhôľny, až do veľhornatinného reliéfu hôľneho na severnom cípe v Nízkych Tatrách. Reliéf je fluviálne rezaný (modelovaný tečúcou vodou), ktorá vytvorila hlboké úvalinové doliny potokov v tvare písmena V, ktoré sú dobre zreteľné najmä v severnej časti územia. Mikroregión sa rozprestiera na území 6-tich geomorfologických celkov. Stredom sa tiahne Horehronské podolie a Zvolenská kotlina. Smerom na sever sa rozprestierajú Nízke Tatry a Starohorské vrchy. Južnú časť zaberajú Veporské vrchy, Zvolenská kotlina a Poľana.

Hydrologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Riešené územie spadá do povodia Hrona, ktorý preteká mikroregiónom v smere V – Z. Zo severnej časti do neho priteká: Bukovec, Sopotnica, Borovský potok, Vážna, Moštenický s Uhliarskym potokom. Z južnej strany Hron napájajú Brusnianka, do ktorej sa vlievajú: Čierna dolina, Peklo a Muráň. Cez Ľubietovú preteká Hutná, do ktorej sa vlievajú Slobodný potok a Vôdka. Západným cípom územia preteká potok Driekyňa. V území sa nenachádza žiadna vodná plocha, ale nachádza sa tu veľké množstvo prameňov termálnych, minerálnych aj obyčajných. Z nich najznámejšie sú: brusnianske a moštenické minerálne pramene.

Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Stredom územia v okolí rieky Hron sa tiahne kotlinová klíma mierne chladná až chladná. Smerom na sever a juh s narastajúcou nadmorskou výškou prechádza klíma do horskej chladnej, postupne studenej až veľmi studenej na vrcholoch Nízkych Tatier. Priemerná ročná teplota vzduchu je od −9 °C v januári do 16,5 °C v júli v závislosti od nadmorskej výšky. Priemerné ročné zrážky sú od 600 do 2 130 mm na hrebeňoch pohorí. Priemerná oblačnosť je okolo 62 %. Počet jasných dní je približne 46,3 a počet zamračených dní asi 126,8. Počet dní so snehovou pokrývkou a rýchlosť vetra opäť, tak ako teplota vzduchu a zrážky, výrazne kolíšu v závislosti od nadmorskej výšky.

Pedologické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce prevládajú najmä kambizeme, rendziny a podzoly. Dominujú tu kambizeme nenasýtené aj nasýtené, striedavo s rendzinami, podzolmi a kambizemami oglejenými. Z pôdnych druhov sa tu vyskytujú pôdy piesočnato-hlinité a hlinité. Skeletnatosť pôdy narastá s nadmorskou výškou od rieky Hron.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa mapy pôvodnej vegetácie je aj rastlinstvo pestrou mozaikou lesa. Údolím Hrona sa pôvodne tiahol jelšovo-brestový lužný les, z ktorého dnes ostal len pás v podobe brehového porastu okolo rieky. V území dominujú bukové lesy, ktoré sa podľa zloženia pôdy delia na vápnomilné bukové a borovicové lesy na vápencoch a dolomitoch a kyslomilné bukové horské lesy na nekarbonitických horninách. Smerom s rastúcou nadmorskou výškou ustupuje buk smrekovým a jedľovým lesom a tie zase kosodrevine a trávnatým spoločenstvám na vrcholoch Nízkych Tatier. Mnohé plochy lesa najmä na prístupnejších menej sklonitých svahoch sú dnes odlesnené a premenené na pasienky, lúky a miestami ornú pôdu.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt živočíchov je viazaný na jednotlivé rastlinné spoločenstvá. Nájdeme tu jeleňa, srnu, diviaka, jazveca, líšku, kunu, medveďa, vlka, hlucháňa, tetrova, jastraba obyčajného, kaňu lesnú, volavku, bociana bieleho, sokola pustovku, kukučku, ďatľa, sojku, užovku obyčajnú a hladkú, jaštericu hnedú a zelenú, salamandru škvrnitú, skokana zeleného a iné druhy zvierat. V potokoch sú pstruhy obyčajné, dúhové, hlavátky, lipne. Na pasienkoch a lúkach sa vyskytujú mnohé (aj vzácne) druhy hmyzu.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska ochrany prírody ide o veľmi významné územie s množstvom chránených území, čo svedčí o zachovalosti a bohatosti miestnej prírody. Podľa Národného zoznamu chránených vtáčích území, ktorý bol schválený vládou SR (9.7.2003) a spolu s národným zoznamom navrhovaných ÚEV bol 27.4.2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu na posúdenie, sa na území mikroregiónu RENTAR nachádzajú dve chránené vtáčie územia. Sú to CHVÚ Nízke Tatry a CHVÚ Poľana. Národný zoznam území európskeho významu bol schválený vládou SR (17.3.2004) a spolu s národným zoznamom navrhovaných CHVÚ bol 27.4.2004 zaslaný Európskej Komisii do Bruselu. Následne vydalo MŽP SR 14.7.2004 Výnos č. 3/2004-5.1, ktorým sa zoznam navrhovaných ÚEV vydal s účinnosťou od 1.8.2004 (č.450/2004 Z. z.). Týmto sa považujú podľa zákona NR SR č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny navrhované územia európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným MŽP SR za chránené so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. V záujmovom území mikroregiónu RENTAR sa nachádzajú dve územia zaradené do zoznamu území európskeho významu.

Demografická situácia  – vývoj počtu obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov v obci oproti minulosti poklesol, ale v súčasnosti je vývoj počtu obyvateľov stacionárny, resp. začína mierne stúpať. V posledných dvadsiatich rokoch sa počet stabilizuje s nárastom s počtom obyvateľov okolo 160. Ak by sme sa pozreli detailnejšie na demografický vývoj obce v posledných piatich rokoch, zistíme, že počet obyvateľov stagnuje, resp. sa veľmi pomalým tempom zvyšuje a do budúcnosti sa v kontexte so súčasným stavom obce odhaduje len minimálne zvýšenie počtu obyvateľov.

Prirodzený a migračný pohyb obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Na vývoj počtu obyvateľov obce priamo nadväzuje aj prirodzený pohyb obyvateľstva, charakterizovaný hrubou mierou živorodenosti a úmrtnosti. Vzájomná bilancia narodených a zomrelých vzhľadom na stredný stav obyvateľstva obce sa potom odzrkadľuje prostredníctvom hrubej miery prirodzeného prírastku, resp. úbytku obyvateľstva. Tá má v posledných rokoch stabilný charakter prirodzeného úbytku obyvateľstva.V súvislosti s celkovým migračným pohybom obyvateľstva, ktorý charakterizuje imigrácia (čiže prisťahovaní) do obce a emigrácia (čiže vysťahovaní) z nej môžeme povedať, že obec Povrazník je migračne stabilizovaná, nakoľko v poslednom období nebola zaznamenaná žiadna výraznejšia migračná oscilácia. Ak sa v niektorom roku aj vyskytol migračný úbytok či prírastok, išlo prevažne len o ojedinelú rodinu či dve, ktoré sa do obce prisťahovali. O čosi zaujímavejšia je krátkodobá migrácia obyvateľov obce do zamestnania a škôl, ktorá je najmarkantnejšia v rámci okresu Banská Bystrica, do ktorého obec administratívne spadá. Najčastejším miestom odchodu sú susedné obce Ľubietová a Slovenská Ľupča, kde sú sústredené priemyselné podniky poskytujúce pracovné príležitosti aj obyvateľom obce Povrazník. Nadpolovičná väčšina všetkých odchádzajúcich však smeruje do neďalekej Banskej Bystrice.

Náboženská a národnostná štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Z hľadiska religióznej štruktúry je obec Povrazník relatívne veľmi homogénna. Z poznatkov získaných pri sčítaniach v rokoch 1991 a 2001 je zrejmé, že prevažujúca časť obyvateľstva sa hlási k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Druhou najvýznamnejšou zložkou náboženskej štruktúry je rímskokatolícke vierovyznanie. V porovnaním s minulosťou je nutné upozorniť na fakt, že položky ako sú bez vyznania, nezistené a ostatné náboženské vierovyznania sú v poslednom sčítaní radikálne oslabené. Z hľadiska národnostnej štruktúry sa 100 % obyvateľov hlási k slovenskej národnosti.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má výbornú polohu medzi Banskou Bystricou ako administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom okresu i kraja, od ktorej je vzdialená 31 km, a Breznom, od ktorého ju delí 39 km. Z dopravného hľadiska obcou prechádza štátna cesta III. triedy, ktorá sa pri obci Lučatín napája na štátnu cestu I. triedy č.66 medzi Banskou Bystricou a Breznom. Významné cestné ťahy Slovenska však obec úplne obchádzajú. Železnica obcou neprechádza a najbližšia železničná stanica sa nachádza taktiež v obci Lučatín vzdialenej 10 km. Štátna cesta III. triedy spoločne so sieťou miestnych komunikácii s obslužnou a zásobovacou funkciou tvoria dopravnú kostru obce Povrazník. Spomínané komunikácie sú v štádiu značného opotrebovania.

Sociálna infraštruktúra – Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V nasledujúcich informáciach je poskytnutý prehľad o existencii základných aj doplnkových zariadení občianskej vybavenosti v obci. Ide o vybavenosť v oblasti technickej infraštruktúry, služieb, sociálnych služieb, zdravotníctva, školstva a športového vyžitia. Lekár ordinuje v najbližšej obci Strelníky a zubár v Ľubietovej. V Ľubietovej je aj materská škôlka a základná škola pre deti z obce. V Strelníkoch je tiež materská škôlka a základná škola pre 1 stupeň. Kostol s kaplnkou môžu navštevovať veriaci v miestnej modlitebni alebo v obciach Ľubietová či Strelníky. Rovnako môžu obyvatelia obce využívať aj ďalšie služby obyvateľstvu v týchto obciach (zariadenia športu a voľného času). V obci sa nachádza obchod, miestne pohostinstvo a knižnica.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra v obci je samozrejmou a nevyhnutnou podmienkou ponuky kultúrno-spoločenského vyžitia sa vlastných obyvateľov, ale aj prejavom cielenej kultúrnej ponuky pre návštevníkov obce. Občania obce sa aktívne zúčastňujú aj kultúrnych podujatí.

Spoločenské aktivity:

  • Deň obce – stretnutie rodákov – usporadúva sa každý rok v letných mesiacoch (naposledy v roku 2013)
  • Ples
  • Majáles
  • Jánska vatra
  • Stavanie májov
  • Vianočný trh

Kluby, spolky a združené spoločenské aktivity, ktoré pôsobia v obci:

  • Dobrovoľný hasičský zbor
  • Neformálne aktivity obnovy ľudovej kultúry a tradícií

Zamestnanosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným zamestnávateľom mikroregiónu je Kovovýroba Ľubietová, drevárske podniky, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a služby – hlavne kúpele Brusno.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Povrazník má podľa urbanistickej štruktúry pre vidiecku obec typické rozsiahle verejné priestory a nízky podiel zastavanej plochy. Z architektonických znakov prevažuje nízkopodlažná zástavba charakteru rodinných domov. V obci sa zachovali drevené zrubové i murované trojpriestorové domy so šindľovými, valšovými aj sedlovými strechami. Domy boli zväčša napojené aj na hospodárske časti stravieb. Predné obytné časti boli poväčšine omazávané a maľované na bielo, takýchto domov sa v dedine ešte zopár zachovalo. Medzi dvorami sa rozprestierajú spoločné uzavreté dvory s vysokými vyrezávanými bránami. Niektoré z murovaných domov sú orientované širšou stranou k ulici a disponujú širokým krytým podbráním.

Odvetvová štruktúra priemyslu[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárska výroba v obci je výrazne ovplyvnená prírodnými pomermi. Výrazná členitosť reliéfu a chladnejšie podnebie ovplyvnili štruktúru poľnohospodárskej orientácie obce. Väčšina rozlohy obce pripadá na trvalé trávnaté porasty, lúky a pasienky. Z rastlinnej výroby prevláda pestovanie zemiakov a krmovín. Dominantné postavenie v poľnohospodárskej produkcii má však živočíšna výroba. Prevláda chov oviec a hovädzieho dobytka najmä na mlieko. V neďalekej obci Strelníky pôsobí poľnohospodárske a roľnícke družstvo Bukovina, ktoré obhospodaruje väčšinu pôdy a zamestnáva väčšinu obyvateľov obce. Zameriava sa hlavne na produkciu mlieka, ktoré dodáva do Zvolenských mliekarní, ako aj do dvoch mliečnych automatov v Banskej Bystrici. PD Bukovinka Strelníky chová približne 250 dojníc. Vďaka vysokokvalitnému mlieku a úspechu mliečneho automatu chce počet dojníc postupne zvýšiť asi o 100. Predpokladá totiž, že o mlieko bude v najbližších rokoch záujem narastať a že časť z neho sa predá aj v spomínaných automatoch. Priemyselná výroba obce je vzhľadom na jej lokalizáciu v horskom prostredí málo rozvinutá.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Neďaleko obce sa nachádza geografický stred Slovenska – vrch Hrb pri Ľubietovskom Vepri
  • Výskyt opálov. V okolí obce Povrazník sa drevné opály vyskytujú na viacerých miestach, zvyčajne však v hĺbke 1 – 3 m
  • V obci pôsobil ako učiteľ ZŠ herec Gejza Slameň (roky 1934 – 1946)

Povesti[upraviť | upraviť zdroj]

S Povrazníkom sa spája aj niekoľko zaujímavých povestí. Hneď prvá hovorí o tom, ako Povrazník vznikol. Najstarší obyvateľ požiadal Ľubietovú o kúsok zeme, kde by sa usadil. Ľubietovskí páni boli šetrní a tak mu sľúbili, že mu dajú pozemok, ktorý obíde jedna volská koža. Tento pán však nebol žiadny hlupák. Kožu rozrezal na tenké prúžky, s ktorými obišiel dostatočne veľký pozemok, kde sa mohol usadiť a začať pliesť povrazy.

Ďalšie povesti sa spájajú s protitureckými vojnami. Dedina leží pod Jaseňovým vrchom. V západnej časti sa nachádza vulkanická jaskyňa, v ktorej sa vraj pred Turkami ukrýval nejaký Ďurík. Podľa neho sa táto jaskyňa volá Ďuríkova diera. Popri lúke, na ktorej sa zvyklo stanovať počas súťaže v ryžovaní zlata, tečie potôčik. Pri prameni tohto potoka je vraj zakopaný Turek aj s koňom. Kopec nad potokom sa volá Oprečná, kde sa obrancovia „opreli“ s Turkami, za Oprečnou je ešte Strelnica, odkiaľ na Turkov strieľali a Súdenica, kde súdili zajatých Turkov. Asi najmladšia povesť je spojená s malým zvonom z miestnej zvonice. Vraj ho povraznícki furmani našli v piesku na brehu Hrona. Nikto nevie,odkiaľ sa tam zobral, ale všetci vedia celkom isto, že jeho zvonenie zaháňa od Povrazníka všetko nešťastie.

Nakoľko sú tieto povesti pravdivé, sa môžu presvedčiť všetci návštevníci, ktorí prídu hľadať šťastie na súťaž v ryžovaní zlata, skúsia nájsť nejaký drevný opál alebo sa len tak chcú poprechádzať po nádhernom okolí a lesoch v lete bohatých na hríby.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.