Povrchová úprava kovov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Povrchová úprava chrómovaním
Povrchová úprava vnútorného povrchu plechovky cínovaním

Povrchová úprava kovov je súhrn technologických procesov ktorými sa mení povrch kovovej súčiastky tak, aby sa upravili je povrchovo - mechanické vlastnosti (oteruvzdornosť, odolnosť voči erózii) , odolnosť voči prostrediu (korozivzdornosť) alebo dizajn (vzhľadové vlastnosti). Technológie zahŕňajú široké spektrum úprav povrchu - tepelné, chemické, mechanické, nanášanie prídavných vrstiev - termicky, mechanicky, chemicky, elektrochemicky, striekaním náterov a pod.

Vhodnou úpravou povrchu výrobku sa môže výrazne predĺžiť jeho životnosť.

Mechanická úprava povrchu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Valčekovanie a guličkovanie - mechanické narážanie valčekov, alebo guličiek na povrch spôsobuje jeho spevnenie a tým zvýšenie tvrdosti
  • Pieskovanie, práškovanie a otryskávanie - povrch sa opracováva prúdom vzduchu, ktorý obsahuje čiastočky brúsneho materiálu vo forme piesku. Získava sa matný povrch. Využíva sa hlavne pre odstránenie povrchovej vrstvy.
  • Brúsenie - odstraňovanie nerovností povrchu a zníženie drsnosti povrchu súčiastky odbrusovaním jemných čiastočiek povrchu.
  • Leštenie - iná forma jemného brúsenia, obvykle s použítím brúsnych pást a leštiacich kotúčov ako nosičov pasty. Dosahuje sa zrkadlovo lesklý povrch.
  • Finišovanie, superfinišovanie, lapovanie - veľmi jemné a presné obrábanie za použitia pást.
  • Honovanie - pomalé brúsenie kameňmi pri nízkej rýchlosti.

Chemická úprava povrchu[upraviť | upraviť zdroj]

Na povrchu predmetu sa vytvára tenká vrstva chemickej zlúčeniny. Ochraný povlak vzniká z vlastného kovu predmetu. Základné typy chemickej úpravy povrchu:

Pokovovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pokovovanie je nanesenie ochranného kovového povlaku na základný materiál. Podľa spôsobu nanášania sa rozdeľuje na:

Povrchová úprava sa nazýva podľa druhu nanášaného materiálu, ale jeden materiál je možné nanášať viacerými spôsobmi, uvedenými vyššie. Príklady povrchových úprav pokovovaním: zinkovanie, chrómovanie, niklovanie, medenie, cementovanie.

Nátery farieb a lakov[upraviť | upraviť zdroj]

Tento spôsob úpravy povrchu je najjednoduchší, zabezpečuje dostatočnú ochranu povrchu a zároveň zlepšuje estetický vzhľad výrobku. Na nátery používame širokú škálu dostupných syntetických, nitrocelulózových, olejových a iných druhov náterov, ktoré nanášame štetcom, striekaním alebo máčaním.

Smaltovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Smaltovanie je nanášanie tenkej vrstvičky sklovitého povlaku (zmes skla a farbiva) – smaltu na povrch kovového výrobku (drezy, vane, práčky, kuchynské riady). Modernejší spôsob smaltovania je elektroforéza. Zmes sa nanáša v elektrostatickom prostredí tak, že jej čiastočky sú priťahované v rovnomernej vrstve po celom povrchu výrobku, ktorý má opačný náboj.

Povlaky asfaltu, dechtu a kaučuku[upraviť | upraviť zdroj]

Asfalt a decht sa nanášajú v roztavenej forme. Povlak sa nanáša vo viacerých vrstvách a prekladá sa tkaninou, papierom, alebo drôteným pletivom. Tieto povlaky predstavujú lacnú ochranu povrchu. Kaučuk sa nanáša ponáraním, alebo striekaním roztoku so sírou v rozpúšťadle. Po nanesení sa rozpúšťadlo odparí a povrch sa vulkanizuje.

Povlaky plastickými hmotami[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi moderná a progresívna je dnes metóda povrchovej úpravy kovov nanášaním povlakov z plastov. Na kovové výrobky sa nanesie fólia z plastu (lepením, práškovaním, máčaním). Takáto úprava spĺňa veľmi vysoké nároky na ochranu kovov najvyššie estetické a hygienické kritériá.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hluchý M. a kol.: Technológia. Alfa Bratislava, 1977.