Práva zvierat

Z Wikipédie

Opica uzavretá v rúre, sfilmované PETA v laboratóriach Covance, 2004-2005 (Vienna,Virgínia)^[1]

Práva zvierat sú morálne alebo legálne nároky prisúdené zvieratám, hlavne kvôli ich komplexným poznávacím, emočným a sociálnym životom alebo ich schopnostiam prežívať fyzickú a psychickú bolesť a pôžitok. Historicky tieto práva podmienil filozofický a právny vývoj, vedecké chápanie človeka a zvierat, etické a náboženské dôvody ako aj prirodzené spojenie medzi človekom a zvieraťom.

[upraviť] Historické pozadie

Myšlienka náležitého správania k zvieratám je na západe veľmi stará. Starogrécky a starorímsky filozofi diskutovali o otázke práv zvierat s ohľadom na ľudskú morálku. Pytagorejci (6. st. pred Kr. - 4. st. pred Kr.) a Neoplatonisti (3. st. - 6. st.) striktne rešpektovali práva zvierat, hlavne preto, že verili v migráciu duše medzi človekom a zvieraťom ^[2]. Stoici trvali na iracionalite označenia všetkých zvierat ako otrokov a takéto chovanie k nim ako opovrhnutia hodné. Túto ideu tvrdo presadzoval Augustín z Hippa a následne bola vložená do kresťanskej teológie^[2]. Táto myšlienka bola celá absorbovaná rímskym právom - ako dôsledok kodifikácie rímskeho právnika Gaiusa a neskôr cisára Justiniána I.^[2]. V 11. storočí boli tieto práva vložené aj do bežných práv (napr. v Anglicku).

Medzitým však argumenty pre rešpekt a záujem o zvieratá skoro zmizol a prospech zvierat zostal iba vo filozofickom a právnom pozadí až do konca 20. storočia.

[upraviť] Zvieratá a právo

V 3. alebo 4. storočí pred Kr. napísal rímsky právnik Anicius Hermogenianus Olybrius: „Hominum causa omne jus constitum“ („Právo bolo ustanovené v ľudskom záujme“).^[2] Najdôležitejším následkom takýchto pohľadov v minulosti bolo, že zvieratá sú kategorizované ako legislatívne „veci“ a nie ako legislatívne „bytosti“.

Zatiaľ čo bytosti majú svoje vlastné práva, veci nie. V práve existujú veci ako formálne objekty bytostí, napríklad ako veci, na ktoré si môže človek uplatniť vlastnícke práva. Tento štatút zvieratám nepriamo poskytoval právnu ochranu. Táto časť práva v súčasnosti definuje pole zvieracích práv, ktoré je mimochodom širšie ako samotné práva zvierat, pretože zahrňuje aj práva a záujmy adresované ľuďom, ktorí ich vlastnia.

Vec sa môže stať osobou, ako príklad slúži oslobodenie ľudských otrokov. Americký právnik Roscoe Pound napísal, že v starovekom Ríme bol otrok „vec a tak ako zvieratá nemal žiadne práva: bol iba objektom práva, presne ako zvieratá.“^[2]

[upraviť] Právny vývoj a návrhy

V 18. a začiatkom 19. storočia, humanistickí reformátori v Británii a Spojených štátoch viedli kampaň v záujme bezbranných, protestovali proti detskej práci, väzaní pre dlžníkov, nezákonným trestom v školách a proti krutému zaobchádzaniu na zvieratách.

V roku 1800 preslávený abolicionista tej doby William Wilberforce podporoval návrh na zákaz Štvania býka psami a Štvania psov na uviazaného medveďa.^[3] V Dolnej snemovni parlamentu však tento návrh neprešiel. Neskôr sa objavilo ešte zopár návrhov. V roku 1809 Barón Erskine, popredný anglický lord kancelár, bol znepokojený týraním zvierat a zaviedol návrh na zákaz týrania všetkých domácich zvierat. Návrh neprešiel. Neskôr sa v roku 1821 objavil návrh na „prevenciu týrania a nevhodnému zaobchádzaniu s dobytkom“ a tak sa týranie domácich zvierat (dobytku) v Spojenom Kráľovstve stalo zločinom. Napriek tomu všeobecne nechránilo blaho týchto zvierat.

Väčšina súčasných štátov urobila z neprávosti na zvieratách zločin. Právne dokumenty ako Animal Welfare Act (1966) sú uzákonené vo viacerých krajinách, regulujú napríklad správanie ľudí k zvieratám v poľnohospodárstve, výskume, zábave atď. Ale ani jeden zákon nezmenil štatus zvieraťa ako predmetu.

[upraviť] Moderné hnutie

Základným princípom moderného hnutia za ochranu zvierat je, že veľa zvierat má základné záujmy, ktoré si zaslúžia poznávanie, ohľaduplnosť a ochranu. Z pohľadu zástancov tieto základné záujmy dávajú zvieratám morálne aj legislatívne práva.

Je ako jedno z mála hnutí, ktoré sa snaží o sociálne reformy, vedené filozofmi. Hlavní predstavitelia sú austrálsky filozof Peter Singer a americký filozof Tom Regan. Zaslúžia si zmienku nielen vďaka ich vplyvnej práci ale aj tým, že reprezentujú dva hlavné prúdy filozofického myslenia s ohľadom na morálne aspekty práv zvierat. Singer, ktorého kniha Animal Liberation (1972) je považovaná za jeden zo základných dokumentov hnutia, argumentuje tým, že na ľudí a zvieratá by sa malo prihliadať rovnako. Utilitarista Singer tvrdí, že zvieratá majú nároky už iba tým, že sú vnímavé a dokážu cítiť bolesť aj radosť. Tento pohľad presadzoval aj zakladateľ moderného utilitarizmu Jeremy Bentham, ktorý o zvieratách napísal: „Otázkou nie je, Dokážu myslieť?, ani, Dokážu rozprávať? ale Dokážu trpieť?“ ^[4] Ak zvieratá dokážu trpieť, tak podľa Singera majú ľudia morálnu povinnosť minimalizovať alebo predchádzať takémuto utrpeniu, presne tak ako u ľudí. Tom Regan, ktorý nie je utilitarista tvrdí, že niektoré zvieratá disponujú rovnakými pokročilými poznávacími schopnosťami, ktoré sú dostatočné aby sa mi prisudzovali základné práva ľudí.

Náboženskí autori tvrdia, že zvieratá si nezaslúžia rovnakú morálnu ohľaduplnosť, pretože nemajú „dušu“. Niektorí tvrdia, tak ako Stoici, že zvieratá sú iracionálne a preto k nim ľudia nemajú žiadne morálne záväzky. Objavujú sa aj názory, odopierajúce zvieratám morálne nároky pretože nedokážu rozprávať alebo mať slobodnú vôľu. Problémom týchto protiargumentov, s výnimkou toho náboženského (ktorý sa nedá dokázať) je, že ani jeden nerozlišuje všetkých ľudí od všetkých zvierat. S postupom času sa k filozofom v hnutí pridali aj lekári, spisovatelia, vedci, akademici, právnici, teológovia, psychológovia, veterinári a ďalší odborníci, ktorí pracujú v rôznych úrovniach presadzujúcich práva zvierat. Vznikli viaceré profesionálne organizácie, ktoré vzdelávajú širokú verejnosť.

[upraviť] Práva zvierat na Slovensku

Na Slovensku práva zvierat legislatívne upravuje Zákon č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat. Vymedzuje zaobchádzanie so zvieratami, prepravu zvierat, usmrcovanie zvierat, chov a držanie zvierat. Orgánmi ochrany zvierat v SR sú: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Štátna veterinárna správa a okresné veterinárne správy.

Na Slovensku pôsobí aj dobrovoľná, nezisková, nenáboženská, ekologická organizácia pre ochranu zvierat s názvom Sloboda zvierat.

[upraviť] Referencie a poznámky

↑ Photo Gallery Krutosť Covance
↑ ^2,0 ^2,1 ^2,2 ^2,3 ^2,4 animal rights. (2007). Encyclopædia Britannica.
↑ historické názvy krvavých športov v Anglicku
↑ thinkexist.com “The question is not, "Can they reason?" nor, "Can they talk?" but rather, "Can they suffer?"” získané 9. 1. 2008