Právne konanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Právne konanie je vôľové ľudské správanie v súlade s platným právom, a ktorým právne normy spájajú právne následky, čiže vznik, zmenu alebo zánik oprávnení a právných povinností v právnom vzťahu.

Aktívne je realizované (t. j. vytváraním konkrétnych právnych vzťahov) v dvoch základných formách:

  • súkromnoprávne konanie, teda právny úkon, kedy ide o vzájomný prejav vôle dvoch alebo viacerých rovnoprávnych subjektov, ktorým právo poskytuje určitú dispozičnú autonómiu (zmluvnú slobodu) / napr. zmluva, nájom veci, uzavretie manželstva, atď.;
  • verejnoprávne konanie, ktorého výsledkom je individuálny právny akt, nazýva sa aj aplikácia práva. Postavenie subjektov nie je rovné, ale nadradené sú orgány verejnej moci, ktoré autoritatívne rozhodujú a účinky rozhodnutí nastupujú nezávisle od vôle adresátov - napr. rozhodnutie súdu, daňový výmer, a i.

Realizácia práva právnym nastáva aj pasívnym konaním (zdržaním sa konania, nečinnosťou, strpením konania iného subjektu):

  • rešpektovanie a nezasahovnie do výkonu absolútneho subjektívneho práva oprávnenej osoby (subjektu), napr. nezasahovanie do výkonu vlastníckeho práva, osobnej slobody;
  • rešpektovaním (realizáciou) zakazujúcich právnych noriem, napr. dodržanie maximálnej povolenej rýchlosti, zákazu ublíženia na zdraví.

V širšom zmysle je právne konanie, ktorá sa dáva do súvisu s právnymi následkami a pojem potom zahŕňa aj protiprávne konanie (napr. [1]).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Ottová, E.: Teória práva. Heuréka, Šamorín 2006