Préria (román)
| Préria | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
| |||||||||||||
| Autor | James Fenimore Cooper | ||||||||||||
| Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||||||||
| Krajina vydania | USA | ||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Philadelphia: Carey, Lea & Carey | ||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1827 | ||||||||||||
| Literárny žáner | historicko-dobrodružný román | ||||||||||||
| Séria | Príbehy Koženej pančuchy | ||||||||||||
| Chronológia | |||||||||||||
| Nasledujúci diel | Posledný Mohykán | ||||||||||||
| Slovenské vydania knihy | |||||||||||||
| |||||||||||||
Préria (angl. The Prairie) je dejovo piatym, a teda posledným dielom románovej historicko-dobrodružnej pentalógie Príbehy Koženej pančuchy od amerického spisovateľa Jamesa Fenimora Coopera. Román vznikol v roku 1827 ako tretí príbeh, hoci podľa dejovej nadväznosti je až posledným dielom pentalógie. Príbeh sa odohráva približne v roku 1805.
Obsah diela
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Život Nattyho Bumppa sa pomaly chýli ku koncu. Čingačgúk, jeho syn Uncas a mnohí ďalší z jeho priateľov už zomreli, a tak ostal sám. Celý život prežil v lesoch a medzi Indiánmi, kde našiel svoj druhý domov, no neúprosne postupujúca civilizácia ho vyhnala z lesov na šíru prériu, ktorá mu však neprirástla k srdcu tak, ako veľkolepé lesy, v ktorých prežil svoju mladosť i väčšinu najlepších rokov života. Bieli kolonisti osídľujú neobývané kraje, klčujú lesy, no toto správanie je pre starého zálesáka a lovca nepochopiteľné. Bráni sa neodvratným zmenám, bojuje proti nim, no napokon ostáva sám postavený zoči-voči tvrdej realite.
Jeho jediným spoločníkom je pes Hector. Zdá sa, že obaja prežijú posledné roky života v mieri a pokoji, bez lovu, vojen a vzrušení. Natty sa však najprv dostáva do sporu s rodinou usadlíka, ktorý uteká pred zákonom a spravodlivosťou, neskôr sa nechá zatiahnuť i do bojov medzi Siouxami a Pawneeami. Svoje posledné chvíle života sa napokon rozhodne prežiť práve medzi Pawneeami, kde si ho vážia nielen pre jeho šediny a vysoký vek, ale tiež i pre bezúhonný a čistý život, odvahu a skúsenosti, ktoré vždy úprimne obdivovali i samotní Indiáni, žijúci svoj drsný, prostý život v lone prírody.