Príčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Príčina je to, čo spôsobuje účinok; stav reality, ktorý v rámci kauzálnej súvislosti vyvoláva nevyhnutne iný stav, zvaný následok. Príčina je stav alebo jav, bez ktorého by nebolo iného stavu alebo javu (účinku). Príčina je jav (proces, udalosť), ktorý predchádza inému a vyvoláva ho. Príčina je to, z čoho niečo vzniká.

Na príčinu sa pýtame otázkami:

  • Čo je príčinou…?
  • Čo spôsobilo, že…?
  • Prečo...?
  • Z akej príčiny…?

Bytie príčinou je zapríčiňovanie.

Príčina (aition) je podľa Aristotela faktor potrebný k vzniku konkrétnej veci; príčina je štvoraká: materiálna príčina čiže látka, formálna príčina čiže tvar, finálna príčina čiže účel a pôsobiaca alebo hybná príčina. Napríklad pri vytváraní sochy je bronz látkou, sochár hybnou príčinou a idea sochy v umelcovej hlave je účelom, ktorý sa po dokončení práce stane tvarom sochy. Príčina materiálna a formálna sú vnútorné príčiny, príčina finálna a pôsobiaca sú vonkajšie príčiny.

Podľa Platóna je príčina ideou. Svet ideí je vlastnou príčinou existencie sveta vecí.

Podľa D. Humea je príčina predmet, ktorý inému časovo predchádza, priestorovo s ním susedí a zároveň je s ním tak spojený, že predstava jedného predmetu vytvára v mysli predstavu iného predmetu. Príčina je reálny objekt a súvislosť medzi príčinou a následkom (kauzálny vzťah) je spojenie predstáv.

Podľa karteziánskej filozogie príčina existuje jednak vlastná a jedine pravdivá (touto je Boh), jednak príležitostná (causa occasionalis), konečná, telesná vec. Príležitostné príčiny (causae occasionales) sú len podnety, v ktorých sa prejavuje božie pôsobenie.

Podľa Tomáša Akvinského je príčina princípom, ktorý podmieňuje jestvovanie bytia a v tomto význame predchádza následok. Každá zmena vo svete skutočnosti má nejakú dokonalejšiu príčinu a celá skutočnosť závisí od prvej príčiny čistého aktu, ktorý je jedinou hlavnou príčinou, pričom všetky ostatné príčiny, závislé od neho, sú len inštrumentálnymi príčinami. Konečnou cieľovou príčinou, čiže cieľom pôsobenia všetkých druhotných príčin, je Boh, prvá príčina všetkého; aj náhodnosť spadá do celkového plánu pôsobenia prvej príčiny. Boh je prvá tvorivá a cieľová príčina všetkých vecí.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.