Príčinné súvetie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

V príčinnom súvetí druhá veta vysvetľuje príčinu prvej vety (preto sa niekedy uvádza vysvetľovaco-príčinné)
Príklad: ,,Neučím sa, veď som sa učil včera.“ (Aká je príčina toho, že som sa včera neučil (prvej vety)? - Príčinou toho, že sa sa neučím (prvej vety) je to, že som sa učil včera.)
Najčastejšie sa v ňom púžívajú spojky: a to, a tak, ináč, veď, totiž