Príkrov Bôrky
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Príkrov Bôrky je vysokotlakovo-nízkoteplotne premenená časť komplexu paleozoických až mezozoických hornín meliatika[1], tvoriaca časť akrečnej prizmy po Meliatskom oceáne, zachovaná v nadloží gemerika na Slovenskom území severne od rožňavskej línie[2].
Názov zaviedli B. Leško a I. Varga v roku 1980 podľa obce Bôrka v okrese Rožňava. Súčasné chápanie stavby príkrovu bolo zavedené v práci J. Mella, P. Reichwaldera a A. Vozárovej v roku 1998[1].
Stavba[upraviť | upraviť zdroj]
Príkrov Bôrky možno z litostratigrafického hľadiska členiť na 3 súvrstvia[3]:
- jasovské súvrstvie (permské metazlepence, metapieskovce a chloritické fylity), podobné rožňavskému súvrstviu z gemerika
- bučinské súvrstvie (strednopermské ryolitové tufy, metazlepence a metapieskovce)
- hačavská sekvencia (metapelity, mramory a glaukofanity resp. ich spätne premenené ekvivalenty, vysokotlaková metamorfóza je asi 150 – 155 miliónov rokov stará – vrchnojurská; staršia – pravdepodobne triasová časť sekvencie je označovaná ako dúbravské súvrstvie – tvoria ju rekryštalizované vápence, mramory, rauvaky a glaukofanity – metabazity)
Pokračovaním výskumu tejto oblasti boli zavedené aj ďalšie nové názvy súvrství. Sú to hlavne nižnoslanské, kobeliarovské, steinbergské a rudnícke súvrstvie resp. formácia[4]. Najvýznamnejšia z nich je nižnoslanská formácia, ktorá obsahuje aj staršie paleozoické amfibolity, ktorých paleogeografická pozícia zatiaľ nebola uspokojivo vyriešená.
Tektonicky možno príkrov chápať ako 2 odlišné komplexy. Vrchný predstavujúci metamorfovaný ekvivalent premenou nepostihnutých častí meliatika. Tvorí ho hlavne hačavská sekvencia. Spodný tvorený hlavne premenenými permskými horninami, prevažne nižnoslanským, jasovským a bučinským súvrstvím.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Horniny príkrovu Bôrky sa zrejme pôvodne nachádzali medzi oblasťou meliatika na juhu a gemerikom na severe[5].
Horniny príkrovu Bôrky sa dostali do dnešnej pozície v dôsledku subduckcie triasovo-jurského Meliatského oceánu s oceánskou a stenčenou kontinentálnou kôrou. Počas akrečných procesov boli horniny vysokotlakovo metamorfované a neskôr v spodnej a strednej kriede aj obdukované k povrchu. Pri tomto procese boli čiastočne spätne premenené. Najvyššia metamorfóza zaznamenaná v glaukofanitoch (modrých bridliciach) dosahovala tlak 11,5 – 12 kbar a teploty 420 – 460° C[6] resp. až teplotu 500° C a tlak 1,3 kbar[7]. Subdukčné procesy boli datované rádiometrickou metódou 40Ar/39Ar na svetlých sľudách ako 150 – 160 miliónov rokov[8], čo zodpovedá približne oxfordu až kimeridžu (vrchnej jure)[1].
Zachovanie glaukofánu, vysokotlakého amfibolu, ktorý je hlavným ukazovateľom vysokotlakového typu premeny, je dôkazom rýchleho (dekompresného) vynorenia hornín zo subdukčnej zóny. Premena počas vynorenia dosiahla teplotu okolo 400°C pri tlaku okolo 5 kbar[7]. Teleso príkrovu bolo následné nasúvané na sever až severozápad, celohorninové rádiometrické 40Ar/39Ar analýzy z fylitov poukazujú, že táto fáza kompresie postihla komplexy príkrovu približne v období pred 105 miliónmi rokov[8].
Príkrov Bôrky takmer vo všetkých lokalitách leží na horninách gočaltovskej skupiny gemerika a v jeho nadloží sa nachádzajú príkrovy silicika a turnaika. Samotné telesá príkrovu predstavujú iba fragmenty, ktoré boli oddelené eróziou aj tektonicky. Príkrov leží buď horizontálne (v nižnoslanskej depresii), alebo je strmo uklonený na juh a tvorí viacero šupín (pri Hačave, Šugove, Bôrke, Honcoch, Štítniku a Jelšave). Horniny príkrovu Bôrky sú známe iba severne od rožňavskej línie, najzápadnejšie výskyty sú známe z oblasti Ochtinej[2].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Mello, J., Reichwalder, P., Vozárová, A., 1998, Bôrka Nappe: high-pressure relic from the subduction-accretion prism of the Meliata ocean (Inner Western Carpathians, Slovakia). Slovak geological Magazine, 4, s. 261-273
- ↑ a b Bezák, V. (Editor), 2009, Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape Slovenskej republiky 1 : 200 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 534 s.
- ↑ Mello, J. (Editor), Elečko, M., Pristaš, J., Reichwalder, P., Snopko, L., Vass, D., Vozárová, A., Gaál, Ľ., Hanzel, V., Hók, J., Kováč, P., Slavkay, M. a Steiner, A., 1997, Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1 : 50 000. Vydavateľstvo D. Štúra, Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava, 256 s.
- ↑ Ivan, P., 2007, Litostratigrafické jednotky príkrovu Bôrky: ich stručná charakteristika a možný pôvod. in: Jurkovič, Ľ. (Editor), Zborník príspevkov z konferencie Cambelove dni 2007 „Geochémia v súčasných geologických vedách“, Remata, 18. - 20. máj 2007, Univerzita Komenského, Brtaislava, s. 42-48
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001, Geológia Slovenska. Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ Faryad, S.W., 1995, Phase petrology and P-T conditions of mafic blueschists from the Meliata unit, West Carpathians, Slovakia. Journal of Metamorphic Geology, 13, 6, s. 701-714
- ↑ a b Marzzoli, C., Vozárová, A., 1998, Subduction related processes in the Bôrka nappe (Inner Western Carpathians): a geochemical and petrological approach. in: Rakús, M. (Editor), Geodynamic development of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca Monograph, Bratislava, s. 89-106
- ↑ a b Dallmeyer, R. D., Neubauer, F., Fritz, H., 2008, The Meliata suture in the Carpathians: regional significance and implications for the evolution of high-pressure wedges within collisional orogens. in Siegesmund, S., Fügenschuh, B., Froitzheim, N., Tectonic Aspects of the Alpine-Dinaride-Carpathian System, Geological Society, London, Special Publications, 298, s. 101-115
