Pražské povstanie (1945)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pražské povstanie
Súčasť druhej svetovej vojny
Prague liberation 1945 konev.jpg
Príchod maršala Koneva do Prahy.
Dátum 5. máj - 8. máj 1945
Miesto Praha, Česko
Výsledok Nemecký ústup
Protivníci
Flag of Czechoslovakia.svg Česko-Slovensko
Naval Ensign of Russia.svg Ruská oslobodenecká armáda
Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Flag of Czechoslovakia.svg Karel Kutlvašr
Naval Ensign of Russia.svg Sergej Buňačenko
Flag of German Reich (1935–1945).svg Karl Hermann Frank
Flag of German Reich (1935–1945).svg Rudolf Toussaint
Sila
30 000 českých povstalcov
18 000 vojakov vlasovovej armády
40 000 vojakov
Straty
1600-2 000 mŕtvych 1 000 mŕtvych
Zoznam bitiek II. svetovej vojny

Pražské povstanie alebo Májové povstanie pražského ľudu bolo ozbrojené povstanie českých antifašistov, ktoré sa začalo 5. mája 1945 v Prahe, bolo súčasťou Májového povstania českého ľudu v roku 1945. V tomto období sa prakticky skončila bitka o Berlín a pád Tretej ríše bol zrejmý. V oblasti Čiech a Moravy sa však ešte stále nachádzalo početné nemecké vojsko, ktoré sa pokúšalo tiesnené Červenou armádou ustúpiť, alebo sa prebojovať na západ a vzdať sa anglo-americkým jednotkám, ktoré dosiahli rieku Labe.

5. mája povstalecké sily usúdili, že Červená armáda, je už na dosah a začali povstanie. Ich slabo vybavené a nevycvičené oddiely však prebrali kontrolu nad značnou časťou Prahy a rýchlo tam vybudovali barikády. Povstalcom v kritickej fáze povstania (6.-7.5.) pomáhali aj jednotky generála Vlasova, ktoré sa v okolí Prahy nachádzali aj s obrnenou technikou. No čoskoro po tom, čo bolo povstalcom jasné, že tak činia z čisto alibistických príčin, bola ich pomoc odmietnutá. Prispeli k tomu aj obavy z následných reakcie ZSSR. Vlasovove jednotky sa potom pripojili k ustupujúcim nemeckým vojskám.

Nemcov povstanie zaskočilo ale vzhľadom na to, že Prahu potrebovali ako komunikačný uzol rozľahlého okolia, boli ju nútení čo najskôr znovu získať spät. Na Prahu začali tlačiť zadné voje jednotiek ustupujúcich pred Červenou armádou. K ťažkým bojom došlo pred budovou Československého rozhlasu na Vinohradoch, odkiaľ povstalci volali na pomoc spojencov aj sovietske vojská ako aj na dnešnom moste Barikádnikov. Západní spojenci boli Prahe bližšie ako sovietske vojská, niektoré prieskumné oddiely dokonca prenikli aj do mesta. Praha ale ležala na sovietskej strane demarkačnej línie a tí odmietli zásah spojencov. Stalin chcel Prahu z prestížnych dôvodov. Eisenhower nedovolil Pattonovi zaútočiť.

Sovietske vojská zatiaľ uskutočnili Pražskú útočnú operáciu a prebili sa do Prahy. 8. mája však bolo medzi nemeckými vojskami a povstalcami dohodnuté prímerie, v ktorom sa Nemci zaviazali vyprataním mesta, pokiaľ im povstalci umožnia voľný prechod na západ. Prímerie sa však nevzťahovalo na frontové jednotky, ktoré sa sťahovali ku Prahe. 9. mája k mestu dorazili vojaci 1. ukrajinského frontu pod vedením Ivana Koneva a boje sa znovu rozhoreli. Tankové jednotky rýchlo prenikli do mesta a veľkú časť z neho čoskoro oslobodili. Boli to jedny z posledných väčších bojov druhej svetovej vojny na európskom bojisku.