Pracovné právo
| Právo |
| Odvetvia práva |
| Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
| Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
| Ďalšie pojmy |
| Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Pracovné právo je odvetvie práva upravujúce vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce. Pracovné právo sa obyčajne zaraďuje do systému súkromného práva, ale má skôr zmiešaný charakter. Ten vyplýva predovšetkým z toho, že sa realizuje jednak v rovnocenných vzťahoch zakladaných dohodou (pracovnou zmluvou), ale zároveň má pracovné právo ochrannú funkciu premietajúc tak štátnu sociálnu politiku. Základná premisa súkromno-právneho vzťahu -rovnocennosť- je tak narušená ochrannými normami, ktoré v Európe tradične chránia najmä zamestnanca.
Pracovné právo sa najčastejšie rozdeľuje na individuálne a kolektívne. Individuálne pracovné právo sa zaoberá najmä pracovným pomerom s dôrazom na práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri jeho založení a zániku. Kolektívne pracovné právo upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov (organizáciou zamestnancov) a zamestnávateľom (alebo organizáciou zamestnávateľov). Pričom ide najmä o úpravu kolektívnych zmlúv, kolektívneho vyjednávania, štrajku.
