Praha-Vysočany (železničná stanica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad na stanicu Praha-Vysočany od Vysočian (z Podnádražní ulice)
Budova stanice Praha-Vysočany z Vysočanskej ulice (estakáda na Prosek), pred budovou koľajisko turnovskej trate (číslo 070)

Praha-Vysočany je železničná stanica na území pražskej štvrti Vysočany. Zdieľajú ju trate 070 do Turnova a 231 do Nymburku a Kolína. Nachádza sa blízko stanice metra Vysočanská a električkovej zástavky Nádraží Vysočany (na Sokolovské ulici). Prístupná je z južnej strany podchodom z Podnádražní ulice a zo severnej strany podchodom z ulice U vinných sklepů.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Trate[upraviť | upraviť zdroj]

Na stanici Praha-Vysočany sa od roku 1873 stretajú dve trate:

  • turnovská vedúca na dnešné Hlavní nádraží, dnes trať číslo 070 Praha – Neratovice – Všetaty – Mladá Boleslav – Turnov. Je jednokoľajná a neelektrifikovaná. Stanica sa nachádza na 6,6 traťovom kilometri (od Hlavního nádraží).
  • nymburská viedla na dnes už neexistujúce Nádraží Těšnov (Dennisovo nádraží). Dnes je to trať 231 Praha – Lysá nad Labem – Nymburk – Poděbrady – Kolín. Je dvojkoľajná, elektrifikovaná. Stancia sa nachádza na 29,1 traťovom kilometri tejto trate (od Lysé nad Labem).
Podchod popod stanicu, vedú z neho schody do staničnej budovy, ústie do Podnádražní ulice

Staničná budova[upraviť | upraviť zdroj]

Budova je umiestnená ostrovne, uprostred koľajiska, je preto prístupná len podchodom. Je to jediný prípad ostrovného umiestnenia v Prahe. Sú tu dve oddelené haly, prechod medzi nimi je možný len podchodom alebo nástupišťom. V západnej je predaj cestovných lístkov, tabuľa s aktuálnymi odchodmi vlakov a lavičky pre cestujúcich. Vo východnej hale sa nachádza cestovný poriadok a historické česko-nemecké orientácie.

Historické česko-nemecké orientácie vo východnej hale

Koľajisko[upraviť | upraviť zdroj]

Koľajisko je približne 5 m nad úrovňou podchodu a okolitých ulíc; na násype spevnenom oporným múrom. Na každom zhlaví je stavidlo, výhybky sú prestavované elektromagneticky alebo ručne na mieste. Návestidlá sú svetelné.

Staničná budova rozdeľuje koľajisko na 2 časti, severnú (turnovskú) a južnú (nymburskú). Prejazd medzi nimi je možný cez obe zhlavia úvraťou.

Turnovská časť[upraviť | upraviť zdroj]

Časť koľajiska na sever od staničnej budovy náleží turnovskej trati. Je na nej 5 dopravných (osobné vlaky zastavujú na dvoch najbližšie k staničnej budove) a 2 manipulačné koľaje. Využívajú ju vlaky idúce z Nymburka do Prahy a oba smery trate do Turnova.

Nymburská časť[upraviť | upraviť zdroj]

Nymburská trať obchádza staničnú budovu z južnej strany (smerom od staničnej budovy k Vysočanom). Koľajisko má 4 dopravné a 1 manipulačnú koľaj. Osobné vlaky zastavujú, podobne ako v Turnovskej časti, na najbližších dvoch koľajách. Až na výnimky ju využívajú vlaky idúce na Nymburk.

1. koľaj v úrovni vyvýšeného nástupišta 2. koľaje nymburskej časti koľajiska; naľavo severné priečelie staničnej budovy

Koľaj najbližšie k staničnej budove (služobne 12) je vyššie, než ostatné, na úrovni nástupiska. To umožňuje bezúrovňový prechod na vyvýšené nástupište 2. koľaje (služobne 14).

Na pražskom zhlaví stanice sa je doposiaľ zachovaná výhybka a niekoľkometrový úsek zrušenej trate Praha-Vysočany – Nádraží Těšnov

Dopravný význam[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica má v dnešnej dobe veľký význam najmä pre osobnú prímestskú dopravu. Oblasť Vysočian má veľmi dobrú obslužnosť MHD (stanica metra, električky a niekoľkých liniek autobusov), preto je stanica menej využívaná pre cesty do centra.

Nákladná doprava je dnes oproti minulosti značne redukovaná, najmä kvôli úpadku ČKD.

Súvisiace stránky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]