Predstava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Predstava je psychický obsah, názorný významový útvar, ktorý predo mnou v duchu vystupuje ako predmet môjho myslenia, cítenia, chcenia, mojej obrazotvornej činnosti alebo ako sen či ako prv vnímaný predmet alebo proces vonkajšieho sveta po odpadnutí objektívnej prítomnosti predstavovaného.

Predstavy sa delia na názorné predstavy (predstavy jednotlivín, napr. predstava konkrétneho predmetu) a predstavy schematické, v ktorých si predstavovaný objekt zachováva len niektoré znaky (napr. predstava človeka vôbec). Schematické predstavy majú k pojmom bližšie než názorné predstavy jednotlivín. Predstavy sa vzťahujú ku všetkým zmyslovým modalitám (vizuálne, auditívne, hmatové, čuchové, chuťové).

Predstava je vnem uchovaný v pamäti a vybaviteľný, teda je to význam toho, čo v danej chvíli nevnímame, čo sme však vnímali skôr. Podľa Humea je predstava oslabená stopa alebo kópia zmyslového vnemu.[1]

Predstava podľa asocianistov je samostatný element, ktorého kvalita sa nemení; meniť sa môže iba intenzita predstavy. Predstavy sa dodatočne skladajú do zložitejších predstavových komplexov alebo sa pridružujú k pocitom. Sklad predstáv sa realizuje asociáciou.

Z hľadiska psychológie je predstava obraz predmetu, scény alebo udalosti, ktorý vzniká na základe spomínania alebo fungovania predstavivosti. Na rozdiel od vnemu môže mať zovšeobecnený charakter, môže sa vzťahovať aj na minulosť a budúcnosť, má oveľa menší stupeň jasnosti a presnosti.

Podľa Arthura Shopenhauera je predstava jediným predmetom poznania.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.