Premlčanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u


Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

§ 106 občianskeho zákonníka

1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Lehoty[upraviť | upraviť zdroj]

V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť – keď sa poškodený dozvie o škode – v tomto prípade ide o subjektívny lehotu. V odseku 2 je to naopak – vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle na poškodenom.

Vysvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa teda poškodený dozvie o (neúmyselnej) škode napr. až po 5 rokoch, objektívna premlčacia lehota už uplynula. Aj napriek tomu sa však poškodený môže obrátiť na súd so žalobou a ak protistrana (ten, kto škodu spôsobil) nepodá námietku premlčania, súd žalobu uzná a rozhodne o náhrade škody. Ak však protistrana námietku podá, súd ju musí uznať a žalobu zamietne.

Podstata premlčania

  • jeden z občianskoprávnych inštitútov (popri preklúzii a vydržania), pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa premlčania

právne účinky premlčania nastávajú:

  1. ak uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva
  2. ak veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde
  3. a ak sa dlžník premlčania dovolá

Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá Účel premlčania:

  • pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo
  • zabrániť tomu, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútený splniť si svoje povinnosti
  • v súlade so zásadou právnej istoty zabrániť existencii dlhodobého trvania práv a im zodpovedajúcich povinností

Premlčanie a preklúzia[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločné znaky:

  • základom je uplynutie času
  • obe lehoty sú hmotnoprávne

Rozdielne znaky:

  • U preklúzii právo zaniká
  • Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti
  • Ak dlžník plnil, plnil bez právneho dôvodu; vzniká mu právo dlh požadovať späť z titulu bezdôvodného obohatenia
  • U premlčania právo nezaniká (naďalej zostáva zachované)
  • Súd k nemu prihliada len na námietku dlžníka
  • Ak dlžník plnil, u veriteľa nejde o bezdôvodné obohatenie
  • Premlčanie je všeobecný inštitút
  • Preklúzia vo vzťahu k premlčaniu je zvláštny inštitút

Právne následky, ak veriteľ uplatní právo po uplynutí ustanovenej doby

  1. Dlžník sa nedovolal premlčania
Súd žalobe veriteľa, ak je opodstatnene podaná, vyhovie
Súd nemá poučovaciu povinnosť
Ak už došlo k premlčaniu práva dlžník sa môže vzdať práva dovolať sa

premlčania (môže vziať už v spore uplatnenú námietku späť)

Pred uplynutím premlčacej doby nie je prípustné vzdať sa tohto práva
  1. Dlžník sa dovolal premlčania
Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať,
To platí aj vo vzťahu k príslušenstvu
Súd sa už nezaoberá dôvodnosťou žaloby
Oprávnenou osobou je dlžník
Musí ju uplatniť už v konaní o základe žalovaného práva (typické v konaní o náhradu škody)