Prezident

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Prezident pozri Prezident (rozlišovacia stránka).
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

V republike je na čele štátu väčšinou prezident, ale jeho právomoci sa môžu v rôznych štátoch značne líšiť. Jeho skutočné postavenie býva často do značnej miery závislé od spôsobu kreácie. Ak prezident odvodzuje svoj mandát priamo od ľudu (voličov) a nie od parlamentu či iného orgánu, býva jeho postavenie zväčša silnejšie a nezávislejšie. Prezident je vždy volený, ale aj tu existuje celá škála rôznych volebných systémov.

Spôsob voľby[upraviť | upraviť zdroj]

Prezident môže byť volený buď priamo občanmi ako je to napr. vo Francúzsku, Rusku, Rakúsku, Poľsku, Česku či na Slovensku, alebo nepriamo. V druhom prípade je prezident volený buď parlamentom (Švajčiarsko, Česko do roku 2012, ale aj Slovensko do roku 1998) alebo prostredníctvom tzv. voliteľov (USA, India), alebo je na voľbu ustanovený osobitný zbor ako je to napr. v Nemecku či Taliansku.

Postavenie prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Postavenie prezidenta je najsilnejšie v prezidentskej republike, kde právomoci výkonnej moci patria prezidentovi. Prezident v tomto prípade stojí „na čele“ vlády, ktorá je len jeho kolektívnym poradným orgánom. Neexistuje tu funkcia premiéra. Prezident nielen reprezentuje krajinu navonok, ale aj riadi zahraničnú politiku štátu. Môže predkladať návrhy zákonov, vydávať akty nižšej právnej sily, vymenúvať sudcov atď. Typickým príkladom prezidentskej republiky sú USA.

Poloprezidentská republika[upraviť | upraviť zdroj]

Poloprezidentská forma vlády (semi-presidental), je akýmsi medzičlánkom, medzi prezidentskou a parlamentnou formou vlády. Výkonná moc je rozdelená medzi vládu a priamo voleného prezidenta. Ten má rozšírené právomoci, napríklad legislatívnu iniciatívu a právo rozpustiť parlament. Takáto forma vlády je napr. vo Francúzsku či Rusku.

Parlamentná republika[upraviť | upraviť zdroj]

Parlamentná republika je typická tým, že jedna zložka moci, a to moc zákonodarná, má v systéme deľby moci dominantné postavenie. Tým je poznačené aj postavenie prezidenta, ktoré je v tejto forme vlády najslabšie. Niekedy sa prezident dokonca uvádza, nie ako predstaviteľ výkonnej moci, ale ako najvyšší predstaviteľ štvrtej – kontrolnej moci v štáte. Aj v parlamentných republikách má však prezident niektoré významné právomoci – má právo relatívneho veta, môže rozpustiť parlament, menuje vysokých štátnych funkcionárov či vyhlasuje referendum. Parlamentnou republikou je aj Slovensko (spolu s väčšinou európskych krajín).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný zdroj[upraviť | upraviť zdroj]