Priamy dôkaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Priamy dôkaz je konečná postupnosť správnych krokov, z ktorých každý vyplýva z prechádzajúcich, pričom prvý krok dôkazu je overenie platnosti predpokladu a výsledkom posledného kroku je záver dokazovaného tvrdenia. V matematike sa používa pri dokazovaní teorém v tvare implikácie Priamy dôkaz spočíva v nájdení série výrokov tak aby platilo

Inými slovami: ak platí A ≥ B, tak platí B

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]