Pribeta
| Pribeta | |
| obec | |
 Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Komárno |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 136 m n. m. |
| Súradnice | 47°53′57″S 18°18′44″V / 47,8991°S 18,3123°V |
| Rozloha | 42,8 km² (4 280 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 665 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 62,27 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1312 |
| Starosta | Norbert Zsitva[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 946 55 |
| ŠÚJ | 501328 |
| EČV (do r. 2022) | KN |
| Tel. predvoľba | +421-35 |
| Adresa obecného úradu |
Hlavná 113 |
| E-mailová adresa | obecpribeta@stonline.sk |
| Telefón | 035/769 31 01 |
| Fax | 035/769 33 40 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Pribeta | |
| Webová stránka: pribeta.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Pribeta (historicky slov. Perbeta, maď. Perbete) je obec na Slovensku v okrese Komárno.
Podľa sčítania v roku 2021 malo slovenskú národnosť 26,8%, maďarskú 67,6%, rómsku 0,6% a nezistenú 4,6% obyvateľov.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Stred obce leží v nadmorskej výške 136 m n. m. v Podunajskej nížine. Severná rovinná časť chotára je na širokých terasách pokrytých piesčitými sprašami a viatymi pieskami. Preteká ňou Pribetský potok. Južná pahorkatinná časť leží na juhozápadnom výbežku Pohronskej pahorkatiny. Chotár je odlesnený, agátové lesíky sú len v pahorkatine. Na terasách má černozemné pôdy, v pahorkatine hnedozemné a mačinové. Klíma je teplá (priemerné teploty v januári nad 2°C, ročné zrážky pod 600 mm).
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
- Osídlenie v neolite – sídlisko želiezovskej a lengyelovskej kultúry, rímsko – barbarské sídlisko, slovanské hrobové nálezy z doby Veľkomoravskej a z 10.-12. stor.,
- 1312 sa spomína osídlením prívržencami Matúša Čáka. Patrila ostrihomskému arcibiskupstvu. Prvá písomná zmienka o obci.
- 1552 – 1599 za tureckých nájazdov obec s hradom zanikla
- 17. storočie obec znova osídlená
- 1552 mala 10 domov
- 1715 má už 36 domácností
- 1720 Zakladanie viníc. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a obchodovali s ním.
- 18. storočie Bola zriadená poštová stanica
- 20. storočie Bol založený gazdovský spolok, úverné, spotrebné a mliekárske družstvo.
- Na bojiskách 1. svetovej vojny padlo 115 tunajších obyvateľov.[4]
- I. ČSR – Obec dosídlili slovenskí kolonisti
- 1938–1945 Obec pričlenená k Maďarsku a slovenskí kolonisti boli násilne vysídlení.
- Roku 1944 bolo do koncentračných táborov deportovaných 22 židovských rodín (106 osôb).[4]
- Za 2. svetovej vojny padlo 217 tunajších obyvateľov.[4]
- 1947 Slovenskí kolonisti sa vrátili na miesto vysídlených obyvateľov maďarskej národnosti.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1733. Donátorom kostola bol ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházi. Údajne bol na jeho výstavbu použitý stavebný materiál pochádzajúci z novozámockej pevnosti. Kostol bol poškodený zemetrasením v roku 1763, následne prešiel obnovou a rozšírením v roku 1766.[5] Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s nástennnou maľbou Adorácia Madony sv. Imrichom z roku 1774. Nachádza sa tu baroková kazateľnica, hlavný oltár je z roku 1931.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a oknami s nárožnými zaobleniami a profilovanými osteniami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s prelamovanou rímsou vo forme rizalitu, je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
-
Kostol Najsvätejšej Trojice -
Uhorský erb nad portálom -
Interiér kostola -
Baroková kazateľnica -
Baroková krstiteľnica
- Reformovaný kostol, jednoloďová ranoklasicistická stavba s pravouhlým záverom, transeptom a predstavanou vežou, z rokov 1784-1786. Doklady o reformovanom vyznaní v Pribete sú doložené už v polovici 16. storočia, bohoslužby sa pôvodne odbavovali v starom kostole. V roku 1840 bol súčasný kostol doplnený o vežu a o rok neskôr o transept. V interiéri sa nachádzajú drevené protestantské empory a klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Krstiteľnica z čereveného mramoru pochádza z roku 1937.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Portál je riešený ako edikula. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
- Kalvária s kaplnkou Panny Márie, baroková stavba s polkruhovým záverom z roku 1762. Ako jedna z mála stavieb nebola poškodená ničivým zemetrasením v roku 1763. V roku 1909 prešla stavebnými úpravami.[8]
- Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s polovalbovou strechou z roku 1766. V objekte údajne prespala uhorská kráľovná Mária Terézia. V roku 1960 prešla necitlivou prestavbou, keď jej fasáda stratila barokové architektonické tvaroslovie. Na prízemí budovy sa nachádzajú valené a pruské klenby.[9] Fasády fary sú po úpravách hladké.
-
Reformovaný kostol -
-
-
Detail portálu -
Rískokatolícka fara
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem reformovaného a rímskokatolíckeho kostola v obci stojí aj evanjelický kostol, moderná stavba z roku 1972 vybudovaná komunitou repatriovaných Slovákov.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá škola v obci bola založená v 15. storočí. Podrobné údaje sa nezachovali. Vie sa len toľko, že rímskokatolícka cirkevná škola bola v roku 1775 len jednotriedna, v roku 1848 dvojtriedna a v roku 1878 trojtriedna. Škola v roku 1912 zhorela. Na miesto nej bola v roku 1906 na inom mieste postavená jednoposchodová školská budova. V roku 1927 pozostávala už zo 6 učební.
Reformovaná cirkevná škola sa spomína od roku 1640. Bola umiestnená v súkromnom dome. V roku 1860 postavili samostatnú školu, neskôr slúžila ako kantorský byt.
Zvyšovanie počtu tried si vynútilo postaviť novú školskú budovu v roku 1923. Táto mala 3 učebne. V roku 1914 bola v obci postavená i materská škola a na tej istej stavebnej parcele pri Hlavnej ulici v roku 1960 i dnešná základná škola. Na Kvetnej ulici dokončili stavbu v roku 1979. Dnes sú v obci dve školy. Jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s vyučovacím jazykom maďarským. Rovnako pod správu obce spadajú i dve materské škôlky rovnakého členenia.
-
Miestna škola -
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : marec 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-03. Dostupné online.
- ↑ a b c História | Pribeta | Oficiálne stránky obce [online]. Pribeta, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
- ↑ Pribeta - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
- ↑ Cirkev [online]. Oficiálne stránky obce Pribeta. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pribeta
