Priekopníci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Priekopníci

Autor James Fenimore Cooper
Pôvodný jazyk angličtina
Krajina vydania USA
Nakladateľstvo originálneho vydania Charles Wiley
Dátum 1. vydania originálu 1823
Literárny žáner historický román
Séria Príbehy Koženej pančuchy
Chronológia
Nasledujúci diel Posledný Mohykán
Slovenské vydania knihy

Priekopníci (ang. The Pioneers) je román amerického spisovateľa Jamesa Fenomora Coopera a dejovo štvrtý diel pentalógie o Koženej pančuche, ktorý bol však napísaný ako prvý už v roku 1823. Príbeh o bielom zálesákovi a lovcovi Natty Bumppovi (nazývanom tiež Lovec jeleňov, Kožená pančucha či Dlhá karabína) a jeho indiánskom priateľovi, náčelníkovi kmeňa Mohykánov Čingačgúkovi (tiež Veľký had, Indián John alebo Mohykán) sa však stal nečakane slávnym, i keď ho napísal mladý, neznámy a neskúsený spisovateľ, a tak časom vznikali ďalšie romány o príbehoch týchto dvoch priateľov, až vznikla celá pentalógia.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Natty Bumppo i Čingačgúk prežili život bohatý na nebezpečenstvá, hrdinstvá, lásku, smútok i priateľstvá uprostred panenskej prírody, lesov plných zveriny a rozľahlých, takemr neobývaných lesoch. V tomto románe sa ich život pomaly prehupol do staroby. Lesy sa menia na osady, rieky na dopravné cesty plné nových osadníkov, a kam sa obzrú, tam ich doháňa civilizácia. Píše sa koniec 18. storočia, kedy sa Amerika stáva zaslúbenou zemou a útočiskom pre tisíce nových osadníkov - utečencov pred francúzskou buržoáznou revolúciou, i pre utečencov z Anglicka. Je to svet, ktorému Natty ani Čingačgúk nerozumejú a nevedia sa s ním zmieriť.

V románe sa stretávame s novými postavami "nového" sveta - sudcom Templom a ejho dcérou Bess, ale tiež s mladým lovcom Oliverom Edwardsom. Bess súcití so starým zálesákom, no ako predstaviteľka a členka tohto "nového" sveta a spoločnosti mu nedokáže pomôcť bez toho, aby sa vzdala sveta, v ktorom žije. Do života jej komunity zasiahne mladý lovec Oliver Edwards, ktorý je zvláštnym putom spojený s Nattym Bumppom i jeho priateľom Čingačgúkom. James Fenimore Cooper v tomto románe veľmi plasticky vykresľuje osobnosti a životy každej postavy, ktorá sa objaví v príbehu. Veľmi realisticky tiež opisuje dobu, ktoru sa zmenil celý svet Nattyho Bumppa. Tento nový, nepochopiteľný svet ho napokon donúti po smrti indiánskeho náčelníka Čingačgúka odísť ďalej na západ, kam sa ešte rýchle kroky civilizácie a nových poriadkov nedostali.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nathaniel "Natty" Bumppo - známy tiež ako „Kožená Pančucha“ alebo „Jastrabie Oko“ – Starý lovec a patriot, hlavná postava novely. Je nedôverčivý voči civilizácii, ale priateľský k Indiánom. (Kapitola 1, strana 22). Bol tzv. „ľúbezným spolužitím človeka a prírody“. Vystupuje ako protiklad márnotratnosti, ktorá je zakotvená v osadníkoch. V konflikte medzi civilizáciou a právom, Natty predstavuje tzv. hranicu. V Kapitole 3, Masaker holubov, je jeho postava vykreslená ako muž trvale zžitý s prírodou. Osadníci vrámci športu zabíjajú väčšie množstvo holubov ako skutočne potrebujú avšak Natty loví iba také množstvo, ktoré potrebuje na prežitie.
  • Sudca Marmaduke Temple – Vdovec, sudca a zakladateľ Templetonu (Kapitola 1, strana 18). Je vodcom priekupníkov, skupiny, ktorá osídľuje nespútanú divočinu Otsega. Je silnou osobnosťou, prirodzeným vodcom, ktorý rozumným spôsobom osídľuje divočinu. Je mužom, ktorý rešpektuje prírodu a najmä jej schopnosť dať a zároveň vziať život. Počiatočné snahy so vznikom novej kolónie ho prinútili zbaviť svojich ľudí hladomoru. V Kapitole 2 je skoro rozdrvený padajúcim stromom. Nielen rešpekt z nespútanej divočiny, ale aj nefalšovaná láska k nedotknutej prírode z neho robia pravého a vhodného vodcu. Opis vrchola, ktorý pomenoval „Mount Vision“ je taktiež dôkazom jeho rešpektu ku kráse prírody. Jeho názory sú podobné s tými, ktoré má „Kožená Pančucha“, avšak jeho krásne ideály sú poškvrnené účasťou na jatkách holubov. Keď sa lov skončí, vzrušenie a potešenie nahrádza pocit viny. Temple je postavou, ktorá predstavuje osadníkov a sám si uvedomuje ich miestami až deštruktívne spôsoby. Počas celého príbehu však prejavuje rešpekt voči Indiánom, Koženej Pančuche a územiam, ktoré kontroluje.
  • Agamemnon "Aggy" – sudcov otrok
  • Elizabeth "Bess" Temple – sudcova dcéra a objekt Oliverovho záujmu (Kapitola 5, strana 66)
  • Richard "Dick" Jones – sudcov bratranec (Kapitola 4, strana 47) „Šerif“. Sudcova pravá ruka. Keď zazrie padajúci odumretý strom, zaujme zvláštny postoj. Na to, aby sa zabránilo padaniu ďalších stromov, je potrebné odstrániž z lesa všetky stromy s hnilým kmeňom. V prípade, keď trebalo zasýtiť dedinu, použil na holubov delostrelecký kanón. Rybi lovil dynamitom. Je pravým opakom Koženej ponožky, ktorý je k prírode šetrný. Richard je predstaviteľom osadníkov, ktorí nepoznali krajinu a snažili sa sami pre seba vytvoriť si nový život. Svojím spôsobom myslenia sa zaoberá len sám sebou, jeho vlastné prežitie a prosperitu a pritom nehľadí na ostatných a ani územie, ktoré obývaSquire Hiram Doolittle – architekt, priateľ Richarda Jonesa
  • pán Le Quoi – skorší francúzsky šľachtic, terajší kupec v Templetone (Kapitola 4, strana 47)
  • Major Frederick "Fritz" Hartmann – nemecký osadník, pravidelný návštevník sudcovho domu (Kapitola 4, strana 48)
  • Reverend Mr. Grant – anglický duchovný (Kapitola 4, strana 48)
  • Ben Pump, známy tiež ako Benjamin Penguillan – sudcov služobník a bývalý námorník, ktorý nevie plávať (Kapitola 5, strana 60)
  • Dr. Elnathan Todd – mestský doktor (Kapitola 6, strana 71)
  • Indian John, známy aj ako John Mohegan, Čingačgúk - posledný z mohykánov a Nattyho verný spoločník (Kapitola 7, strana 85)
  • kapitán a pani Hollisterový – majitelia hostinca „Smelý Dragún“
  • statkár Chester Lippet – nepríjemný právnik, ktorý až priveľmi rozpráva počas návštevy hostinca „Smelý Dragún“
  • Louisa Grant – dcéra pána Granta, Elizabetina spoločníčka a ďalší objekt Oliverovho záujmu
  • Billy Kirby - drevorubač
  • Squire Van der School – „čestný“ právnik (Kapitola 25, strana 277)
  • Jotham Riddle – lenivý chlapík z ktorého spraví šerif starostu
  • Sir Oliver Effingham

Analýza[upraviť | upraviť zdroj]

Naturalistické idey: Aj keď dielo nie je klasifikované ako naturalistický román, Cooper líči veľa myšlienok založených na naturalizme v Pionieroch. Používa jazyk, dialógy a popis, ktoré mu pomáhajú sprostredkovať tento pohyb v rámci tohto diela.

Krajina: V Pionieroch, Cooper tematicky diskutuje o zložitosti krajiny v rámci novej americkej hranice. Boj medzi prírodou a civilizáciou je konštantný a konkurenčná sila v mysliach postáv a vo všeobecných okolí. Cooper hodnotí svoju krajinu ako tú, ktorá bude zriadená civilizáciou, ktora nebude moct uniknúť vlastnym činom a arogancii.

Postavy: Cooper rozširuje konflikt medzi prírodou a civilizáciou v jeho charakteroch. Presnejšie, Cooper píše ovela viac detailne a podrobne dialógy pre postavu “Nattyho Bumpa” , ako pre ostatné postavy v diele. Počas týchto konverzácii, Natty poukazuje na dôležitosť rešpektovania krajiny a chamtivosti a sebeckosti ľudstva. “Civilné spoločenské” postavy su vačšinou charaktery v pozadí Nattiho hrdinskej postavy s naturalistickými prvkami. Javí sa ako protiklad k plytvaniu, demonštrovanemu osadníkmi, v ktorých je usadené. Toto napomáha udrzat Copperovu hlavnu temu divočiny verzus ustálenu spoločnost. Zakial čo osadníci vidia a chápu divočinu ako skrotenú ich prítomnostou, Natty ma víziu civilizovaného života a spolužitia s prírodou. Chce vlastne poukázať na jedinečnú úlohu, ktorú táto neprebádaná a nespútaná divočina prispieva k zložitosti Ameriky.

“Je ovela lepšie zabit len to čo chces, bez mrhania pušným prachom, ako strielať do božích tvorov zlým sposobom.” (Natty Marmedukovi) – Kapitola III, The Porážka Holubov

Opis: Striedajúc dialogy, Cooper píše vaščinu faktov len v deskriptivnom štýle, aby zobrazil povodnú divočinu, ktorú chce zobrazit čitatelovi. V opise krajiny uvádza príklad mieru a Narutalistickeho zmyslu divočiny. Ked dialog začína, ukazuje nám, ako narušenie civilizácie dopadá na prirodzenú hojnost nespútanej prírody. Copperov kontrast rozdávania, prírody a pokojnej divočiny verzus arogantosť a chamtivosť spoločnosti.

5 Kľúčových bodov
  • Cooper poukazuje na krásu hraníc so všetkými opismi jazera
  • Rovnako poukazuje na chamtivosť nových osadníkov
  • Mešťania tvrdia, že vtákov zabíjajú iba kvôli jedlu ale v skutočnosti sa to stalo ich
  • Morálnym ponaučením príbehu je, že človek by ma využiť iba to čo potrebuje

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]