Sondážna raketa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Prieskumná raketa)
Black Brant XII štart z Wallops Flight Facility
Príklad nákladu sondážnej rakety

Sondážna raketa alebo (výšková) výskumná raketa je raketa nesúca prístroje navrhnuté na vykonávanie vedeckých pokusov a meraní počas suborbitálneho letu.[1] Rakety väčšinou dosahujú vrchol dráhy vo výške 50 až 1500 km nad Zemou.

Koncepcia[upraviť | upraviť zdroj]

Schéma suborbitálneho letu, A - štart, B - pristátie, G - ťažisko Zeme, S - stratosféra, 1 - vzlet, 2 - mikrogravitácia, 3 - návrat. Zotrvačný let prebieha po elipse, v ktorej ohnisku sa nachádza ťažisko Zeme.

Obvykle sa sondážna raketa skladá z rakety s motorom na tuhé palivo a užitočného, vedeckého, nákladu. Let prebieha po eliptickej obežnej dráhe[1] pretínajúcej povrch Zeme, s vertikálnou polosou. Dosiahnutie vrcholu - apogea - nastáva za menej ako 30 minút, zvyčajne medzi 5. až 20. minútou letu. Raketa po spotrebovaní paliva v prvom stupni sa oddelí a odpadne, pričom náklad pokračuje v lete samostatne a po dosiahnutí apogea a návrate do stratosféry pristane na zemi padákom.

Výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Sondážne rakety sú výhodné pre svoju nízku cenu, krátku čakaciu dobu prípravy štartu (od kontraktu približne 6-20 mesiacov) a schopnosť vykonávať výskum v oblastiach (výškach) neprístupných pre stratosférické balóny a orbitálne satelity. Používajú sa aj ako testovacie zariadenia konštrukcií, ktoré sa použijú v drahších orbitálnych satelitoch a raketách.

Aplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Sondážne rakety sa bežne používajú na:

  • výskum, ktorý vyžaduje priame merania v horných vrstvách atmosféry
  • ultrafialovú a röntgenovú rádioastronómiu, ktoré vyžadujú merania nad hustou atmosférou
  • mikrogravitačný výskum, ktorý využíva niekoľko minút v čase od vypnutia motora po návrat do stratosféry, v ktorom je zariadenie v stave podobnom mikrogravitácii - beztiažovému stavu.

Prevádzkovatelia a programy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Poker Flat Research Rozsah je vo vlastníctve University of Alaska Fairbanks a je najväčšia na svete
  • Britský Skylark bol prvýkrát navrhnutý v roku 1955 a bol používaný do roku 2005
  • India VSSC vyvinul Rohini sondážne rakety. Séria začína v roku 1967 a dosiahla výšku 500 km
  • Austrálsky Space Research Institute (Asri) prevádzkuje malý sondážny raketový program (SSRP) pre vypustenie nákladu do výšky asi 7 km (väčšinou vzdelávacie aktivity)
  • University of Queensland prevádzkuje Terrier - Orion sondážne rakety (schopné dosiahnuť výšok presahujúcich 300 km) ako súčasť ich HyShot - hypersonics výskumu
  • Iranian Space Agency prevádzkované prvé sondážne rakety
  • UP Aerospace prevádzkuje UP Aerospace SpaceLoftXL sondážne rakety, ktoré môžu dosiahnuť výšku na 225 km
  • TEXUS a MiniTEXUS, nemecké raketové programy na Esrange na DLR a ESA výskumné programy mikrogravitácie
  • Astrium prevádzkuje misie sondážnych rakiet na komerčnom základe, ako hlavný dodávateľ pre ESA alebo nemeckého leteckého centra (DLR)
  • MASER, švédsky raketový program, v Esrange pre ESA mikrogravitačné výskumné programy
  • MAXUS, nemecko - švédsky raketový program, v Esrange pre ESA výskumné programy mikrogravitácie
  • REXUS, nemecko - švédsky raketový program, v Esrange pre DLR a ESA študentské experimentálne programy
  • JAXA prevádzkuje sondážne rakety S - 310 / S - 520 / SS - 520
  • Nový Zéland spoločnosti Rocket Lab vyvíja vysoko adaptabilnú Atea sériu sondážnych rakiet s nosnosťou 5-70 kg nákladu do výšky 250 km alebo viac
  • Meteor rakety boli postavené v Poľsku v rokoch 1963 a 1974
  • Kartika I raketa bola postavená a spustená v Indonézií v roku 1964 a sa stala druhou sondážnou raketou v Ázii po Japonsku

Zapojenie Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c LAPIN, Juraj. Slovenská akadémia vied [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 31.5.2012, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online.
  2. Správa o činnosti organizácie SAV, LAPIN, Juraj. Gravitačná závislosť prechodu kolumnárnych zŕn na rovnoosé v peritektických zliatinách na báze TiAl [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, jan.2013, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online.
  3. BOROS, Csaba. Ardea Project [online]. sosa.sk, [cit. 2021-03-19]. Dostupné online. (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sounding rocket na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).