Prievidza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°46′17″S 18°37′27″V / 48.771389°S 18.624167°V / 48.771389; 18.624167
Prievidza
mesto
Prievidza03.JPG
Cesta do centra mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Prievidza
Región Horná Nitra
Rieky Handlovka, Nitra
Nadmorská výška 280 m n. m.
Súradnice 48°46′17″S 18°37′27″V / 48.771389°S 18.624167°V / 48.771389; 18.624167
Najvyšší bod
 - výška 887 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 257 m n. m.
Rozloha 43,06 km² (4 306 ha) [1]
Obyvateľstvo 48 134 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 1 117,84 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Primátor JUDr. Katarína Macháčková[3] (NEKA)
PSČ 971 01
ŠÚJ 513881
EČV PD
Tel. predvoľba +421-46
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Prievidza
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.prievidza.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Prievidza (nem. Priwitz, Pritz, maď. Privigye) je okresné mesto ležiace v Trenčianskom kraji vzdialené 63 km od krajského mesta Trenčín.

Počtom obyvateľov je to 11. najväčšie mesto na Slovensku a počet jeho obyvateľov v roku 2011 klesol tesne pod 50 tisíc. Prievidza je centrom regiónu Horná Nitra.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v centrálnej časti stredného Slovenska, na východnom okraji Trenčianskeho kraja. Leží približne v strede Hornonitrianskej kotliny a ohraničuje ho z východu pohorie Vtáčnik a Žiar, zo západu Malá Magura. Prievidzou preteká rieka Handlovka, ktorá za mestom (medzi Košom, Opatovcami a Laskárom) ústí do Nitry. Stred mesta leží v nadmorskej výške 280 m.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb mesta Prievidza tvorí v zelenom poli strieborný anjel so zlatou gloriolou, kľačiaci na strieborných oblakoch držiaci v predpaží obojruč zlatý jednoramenný kríž.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Na pečatidle je zobrazený kľačiaci anjel s krížom v oboch rukách a po obvode pečatidla je nápis SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383.

Zástava[upraviť | upraviť zdroj]

Zástavu tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltá, biela, zelená, biela, žltá. Mestská zástava je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.

Symbolický kľúč[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavuje umelecky spracovaný kľúč z kovu veľkosti 27 centimetrov. Na jeho držadle je z jednej strany plasticky zobrazený kľačiaci anjel s krížom v rukách, na druhej nápis MESTO PRIEVIDZA.

Reťaz primátora[upraviť | upraviť zdroj]

Je vyrobená z bieleho kovu, umelecky tvarovaná a pri jej výrobe boli použité originálne strieborné spony a brošne patriace k prievidzkému kroju, ktorý obyvatelia Prievidze nosili do začiatku 20. storočia. Na prívesku reťaze je medaila so znakom mesta zhotovená podľa návrhu akademického maliara Vladimíra Vestenického z roku 1946. Z pôvodného znaku mesta použil motív kľačiaceho anjela s krížom, ktorý však nekľačí na kameňoch, ale na ozubenom kolese zo stúp, čo má pripomínať niekdajší kvitnúci súkennícky priemysel v Prievidzi. Po oboch stranách postavy anjela sú siluety prievidzkých kostolných veží.

Insígnia poslanca[upraviť | upraviť zdroj]

Je vyrobená ako medaila zo žltého kovu zavesená na trojfarebnej stuhe vo farbách mesta – t. j. v kombinácii žltá, biela, zelená. Medaila je umelecky tvarovaná, v jej strede je vo štvorci zobrazený na oblakoch kľačiaci anjel, ktorý v oboch rukách v predpažení drží jednoramenný kríž. Nad hlavou anjela je gloriola. Okolo štvorca sa tiahne nápis SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bojnický kostol sv. Martina, ktorý leží na travertínovej kope so zdokumentovaným osídlením v strednom paleolite.
Mesto od Bojníc

Hornonitrianska kotlina bola osídlená už v strednom paleolite, čo dokladajú bohaté paleontologické nálezy z Bojníc aj Prievidze. Prvou objavenou lokalitou je Prepoštská jaskyňa v Bojniciach, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji travertínovej kopy pod farským kostolom sv. Martina. Našli sa tu početné kostrové pozostatky viacerých druhov vyhynutých zvierat (ako mamuty, srstnaté nosorožce, medvede atď.), taktiež väčšie množstvá štiepaných kamenných nástrojov. Prvý systematický výskum jaskyne sa uskutočnil už v roku 1927, no presnejšie datovanie bolo urobené až v 60. rokoch 20. storočia.

Ďalším zdokumentovaným náleziskom paleontologického materiálu, objaveným v roku 1964, je travertínová kopa v severovýchodnej časti hradnej priekopy Bojnického zámku. Tu sa v profile vysokom 10 metrov nachádza až 11 polôh s výrobnými štiepnymi nástrojmi z paleolitu. Táto lokalita bola podľa datovania osídlená už pred približne 100 000 rokmi (v interglaciáli ris-würm).

Poslednou lokalitou s osídlením v paleolite je okolie Mariánskeho vŕšku v Prievidzi, ktorý však skôr slúžil neandertálcom ako predsunutá základňa pri love, pričom bojnické lokality boli centrom a zimným sídlom. Tieto tri lokality patria k najstarším pravekým osídleniam v strednej časti Slovenska.

Obdobie neolitu je však v Hornonitrianskej kotline veľmi slabo doložené, čo je zapríčinené hlavne prvotným amatérskym výskumom Prepoštskej jaskyne, keď došlo k premiešaniu nálezov a nemožnosti presnejšieho určenia ich veku. Spoľahlivo datovaný je len nález kamennej sekery pri Hradci.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Prievidzi pochádza z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva. Mestské práva dostalo mesto 26. januára 1383 od kráľovnej Márie. Prievidza získala výsady ako platenie dávok, konanie trhov, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov, vyberanie mýta a ochranu kráľovnej. V roku 1666 prichádzajú do mesta piaristi a ich zásluhou tu bol postavený barokový kostol (v súčasnosti známy ako Piaristický kostol) a kláštor, ktorý sa stal strediskom kultúry a školstva.A tancujú sa tam rímske tance.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší prievidzský kostol - Kostol Nanebovzatia Panny Márie.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Časti podľa štatútu mesta [4] resp. v zátvorke časti mesta podľa ÚGKK SR:
  1. Staré Mesto (Prievidza I Staré Mesto)
  2. Píly (Prievidza II Píly)
  3. Necpaly (Prievidza III Necpaly)
  4. Kopanice (Prievidza IV Kopanice)
  5. "štvrte: Hradec, Malá Lehôtka, Veľká Lehôtka" (Prievidza V Štvrte)
  • Mestské štvrte: Hradec, Kopanice, Malá Lehôtka, Necpaly, Nové Mesto, Píly, Staré mesto, Veľká Lehôtka
  • Sídliská:Čierne mesto, Dlhá ulica,Kopanice-Sever, Mládeže, Stred, Zapotôčky, Necpaly, Žabník, Nové Mesto
  • Ostatné časti: Kopaničky, Piesky, Priemyselná zóna,
  • Osady: Púšť, Vápenica, Vlčie Kúty, Vrchy

Ulice a námestia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam ulíc a námestí v Prievidzi


Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov k 1. januáru 2012 = 49 384 osôb

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci - 96,65 %
Česi - 0,95 %
Maďari - 0,48 %
Rómovia - 0,29 %
Nemci - 0,29 %
Ukrajinci - 0,05 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Rímski katolíci - 61,91 %
bez vyznania - 29,01 %
evanjelici a. v. - 2,29 %
grécki katolíci - 0,34 %
pravoslávni - 0,12 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Regionálne kultúrne centrum Prievidza

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobí tu amatérska divadelná skupina „A“ a „Shanti“

Televízia[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobia dve lokálne televízne stanice:

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto disponuje v severovýchodnej časti rozsiahlym lesným parkom, ktorý vyúsťuje do súvislého lesného porastu Karasove prielohy. V prevádzke je po rekonštrukcii po rokoch chátrania od roku 2005 bezplatné letné nekryté kino, je súčasťou širšieho rekreačného areálu s hostincom, reštauráciou, rozsiahlym detským ihriskom, futbalovým ihriskom, rozhľadňou a altánkami. V časti mesta ústiacej do mesta Bojnice sa nachádza rozľahlý Mestský park s ramenom rieky Nitra,areálom minigolfu, umelým jazerom a reštauráciou. Park je osadený drobnou architektúrou. Popri rieke Handlovka na dlhej ulici sa nachadza rozsiahly park Skotna.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestskú hromadnú dopravu na základe zmluvného vzťahu s mestom Prievidza prevádzkuje spoločnosť SAD Prievidza, a.s. na sedemnástich linkách v charakteristických žltých autobusoch.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Unipharma - distribútor liekov, liečiv a liečebných pomôcok
  • Nestlé - slovenské zastúpenie spoločnosti, výroba produktov značiek Carpathia a Maggi. Distribúcia značiek spoločnosti Nestlé pre slovenský trh.
  • Hornonitrianske bane Prievidza - prevádzkovateľ komplexu baní v Novákoch, Handlovej a Cígli. Najväčší zamestnávateľ v okrese.
  • Obchodné reťazce a pobočky spoločností: Tesco, Baumax, Kaufland, Billa (do roku 2006), Nay Elektro, Okay Elektro, Lidl, Prima Zdroj, Hypernova, COOP Jednota a STORE LAND,OC KORZO Prievidza,OC Prievidza

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste pôsobí deväť základných a deväť materských škôl.

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského
  • SOŠ ul. T.Vansovej Prievidza (ZSŠ Polytechnicka spojená s ZSŠ Stavebnou )
  • ZSŠ hotelových služieb a obchodu (SOŠ poľnohospodárska spojená od roku 2011)
  • Obchodná akadémia
  • Piaristické gymnázium Františka Hanáka - osemročné, štvorročné
  • Súkromná stredná odborná škola CA&TS

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. JUDr. Katarína Macháčková je v zozname. Dostupné online.
  4. http://www.prievidza.sk/upload/wsw/files/file/MESTO/Rozvoj%20mesta/%C5%A0TAT%C3%9AT%20MESTA%20%20schv%C3%A1len%C3%BD%20uzn_282-11.pdf
  • Bárta, J.: Pravek Bojníc od staršej doby kamennej po dobu slovanskú. Bratislava 1972

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]