Primavera (Botticelli)
| La Primavera |
|
| Sandro Botticelli, 1485 - 1487 |
| tempera na dreve |
| 203 × 314 cm |
| Galleria degli Uffizi, Florencia |
La Primavera je názov obrazu namaľovaného florentským renesančným maliarom Sandrom Botticellim.
V roku 1482 sa Sandro Botticelli vrátil do Florencie zo svojho rímskeho pôsobenia. Od tohto roku sa datuje priateľský vzťah maliara s vládnucim rodom Mediciovcov.
Alegorický obraz La Primavera (Jar) vznikol niekedy v rokoch 1485 - 1487 na objednávku Lorenca de Medici. Okolnosti predchádzajúce prevzatiu vlády vo Florencii týmto príslušníkom vedľajšej línie Mediciovcov našli odraz v tomto obraze.
Ikonografia diela
Scéna na obraze zachytáva lúku ohraničenú stromami, na ktorej sa zišlo deväť postáv z antickej mytológie. Približne v strede obrazu stojí Venuša, ktorú sprevádza jej syn Amor. Na pravom okraji obrazu vidno Zefyra, boha západného vetra prinášajúceho vlahu, ktorý prenasleduje nymfu Chloris. Nasledujúca postava predstavuje Flóru, Zefyrovu manželku. Na ľavom okraji obrazu stojí postava Merkúra, posla bohov, so zdvihnutou pravou rukou, ktorý priviedol k Venuši tri grácie. Pozadie obrazu tvoria stromy postavené na jednu úroveň s postavami. Venuša, ako hlavná postava obrazu, stojí v akomsi altánku, ktorý vytvárajú konáre a lístie stromov.
Politická symbolika
Obraz je doslova prepchatý politickými symbolmi týkajúcimi sa osoby Lorenca di Pierfrancesca. Pre ich pochopenie je treba si ozrejmiť historické udalosti, ktoré hýbali Florenciou koncom 15. storočia. V roku 1492 zomrel Lorenco de Medici zvaný Veľkolepý (tal. Magnifico), príslušník staršej línie Mediciovcov. Vládu prevzal Piero de´Medici, ktorý však už o dva roky bol nútený z Florencie ujsť. Vlády sa zmocnil kazateľ a moralista Fra Giovanni Savonarola, ktorý už desaťročie predtým kázal proti vlažnej morálke vo Florencii. Získal si medzi ľudom značnú popularitu, ktorú využil vo svoj prospech. Ustanovil „Božiu vládu“ na čele s Kristom, ktorého vymenoval za kráľa Florencie. Z mocenskopolitických dôvodov pápež Alexander VI. Savonarolu exkomunikoval. Vtedy sa moci ujal právoplatný následník Lorenco di Pierfrancesco. Savonarolu v roku 1498 zastihla smrť na popravisku.
V rokoch 1485 - 1487 vznikla Botticelliho Primavera, ktorou chcel Lorenco di Pierfrancesco doložiť svoj oprávnený nárok na vládu vo Florencii. Súčasne obraz symbolickým odkazom zobrazuje mocenský spor medzi oboma líniami rodu Mediciovcov.
Na pravom okraji obrazu sa skláňajú dva vavrínové stromy, ktoré vyjadrujú nádej na nové časy mesta Florencia. Symbolicky tu vyznieva i samotný názov mesta, v ktorom je obsiahnuté meno jednej z postáv na obraze - Flor(enti)a. Vavrín (lat. Laurus) používali všetci členovia rodu s menom Lorenzo (lat. Laurentius) na osobnú propagandu. Flóra (stelesňujúca manželku Lorenza di Pierfrancesca) je zjavne tehotná, čo vo všeobecnosti symbolizuje príchod nových, radostných čias (Lorencovi sa v rokoch 1485 a 1488 narodili synovia, ktorí zabezpečili pokračovanie rodu). Ďalší politický odkaz predstavuje postava boha Merkúra, ktorý je výrazne spätý s Mediciovcami. Na obraze je znázornený s mečom, čo sa vysvetľuje ako symbol sporu medzi oboma Lorenzami. Botticelli ďalší symbol zakomponoval do odevov Venuše a Merkúra. Venušino rúcho i Merkúrov plášť majú ako zvláštnosť nadol smerujúce ruže. Symbolika stáleho rozkvetu mesta nástupom Lorenza di Pierfrancesca je tu viac ako zrejmá. Pozadie obrazu tvoria stromy pomarančovníky. Pomaranče, znamenajúce večnú mladosť a plodnosť (lat. mala medica) mali mimoriadny význam pre Florenciu i Mediciovcov a na obraze tvoria akýsi „heraldický štít“.
Umiestnenie obrazu
La Primavera sa spolu s ďalšími Boticelliho slávnymi obrazmi Zrodenie Venuše a Pallas Aténa a Kentaur nachádzala v jednej miestnosti florentského paláca Lorenza de Pierfrancesca. Lorenzo v roku 1477 kúpil neďaleko Florencie dom, dnes známy ako Villa di Castello, kam obraz po roku 1500 premiestnil. Dnes je obraz vystavený v svetoznámej galérii Uffizi.
Zdroje
 |
Prehľadný zoznam obrazov Botticelliho pozri Zoznam Botticelliho diel |
- R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
- A. Guber, Galereja Uffizi - Florencija, Sovetskij chudožnik, Moskva, 1968
- E. Michelettiová, Najkrajšie múzeá sveta - Florencia, TRIO Publishing, Bratislava, 1996, ISBN 80-967324-2-0