Princíp prerážania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Princíp prerážania môže byť použitý pri určovaní relatívneho veku hornín a geologických celkov. Príklad: A – zvrásnené vrstvy hornín pretína násunový zlom; B – veľká intrúzia (preniká cez A); C – erózna uhlová diskordancia (pretína A aj B) na ktorej sa usadili mladšie horniny; D – vulkanická dajka (preráža cez A, B a C); E – to všetko je prekryté ešte mladšími horninami (prekrývajú C a D); F – poklesový zlom (pretína A, B, C a E).

Princíp prerážania patrí medzi základné geologické zákony. Hovorí, že ak geologická štruktúra preniká staršími štruktúrami, musí byť mladšia ako celky, ktorými preniká. Toto možno najlepšie demonštrovať na hlbinných magmatických telesách. Ak preniká intrúzia vyvretých hornín do už existujúcich sedimentov, je zrejmé že intrúzia je mladšia ako sedimenty, do ktorých preniká. Vzťah intrúzie k okolitým horninám možno pozorovať na základe existencie kontaktnej metamorfózy. Tú najčastejšie sprevádza zóna spečených hornín, napr. íly vypálené do porcelanitu[1]. Tento zákon neplatí iba pre intruzívne telesá ale aj pre zlomy a nekonformity. Toto pravidlo dopĺňa princíp superpozície.

Pôvodne ho zaviedol James Hutton vo svojej práci Theory of the Earth v roku 1795, neskôr dotvoril Charles Lyell v práci Principles of Geology v roku 1830.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.