Privilegium pro Slavis
Privilegium pro Slavis je privilégium, ktoré žilinským Slovákom udelil/potvrdil kráľ Ľudovít I. Veľký 7. mája 1381[1].
Podľa privilégia mali polovicu mestskej rady tvoriť nemeckí a polovicu slovenskí mešťania s rovnakými právami.[2] Udelil ho po sťažnosti Slovákov, ktorí tvrdili, že toto dávnejšie pravidlo mesta nemeckí mešťania odmietajú dodržiavať.[3] Privilégium sa zachovalo v odpise hodnoverného miesta v Turci z roku 1431.[4]
Privilegium pro Slavis је „najstarší bezpečne zachovaný dokument o zrovnoprávnení slovanského mešťanstva s nemeckým v slovanských krajinách strednej Európy, teda v Čechách, Morave, Poľsku, Sliezku a Lužici, kde vývoj dospel k podobnému výsledku až značne neskôr.“[4]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 42.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 344 – 345.
- ↑ Privilegium pro Slavis. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 671 s. S. 556.
- ↑ a b 379. PRÁVA SLOVENSKÝCH MIEST OD POLOVICE 13. DO KONCA 15. STOROČIA : d) Žilinské právo. In: KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.) S. 427 – 429.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Privilégium pre žilinských Slovákov
