Projektovanie informačného systému

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Existuje veľa štúdií a metodík používaných pri tvorbe IS, napríklad:

  • procesovo orientované prístupy (DeMarco, Gane/Sarson - veľký dôraz na DFD - Data Flow Diagram)
  • dátovo orientované prístupy (Warnier/Orr - rozšírenie o stavové diagramy)
  • kombinácia obidvoch metód (tzv. Yourdonova metóda)
  • štruktúrované metódy (STC, JSP, JSD)

Organizácia riadenia tvorby a návrhu systému má tieto fázy:

  • úvodná štúdia
  • rozbor zadania
  • analytické modelovanie
  • systémový design
  • objektový dizajn
  • implementácia
  • skúšobná prevádzka
  • nasadenie

Návrh[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným artefaktom sú prípady použitia (use cases).Prípady použitia je možno, podobne ako v softvérovom inžinierstve, rozširovať či generalizovať.

Model spolupráce je ďalším artefaktom, ktorý vzniká na základe prípadov použitia. Hľadáme tu prvé náznaky tried a vzťahov. To potom pokračuje do objektového modelu, ktorý už presne zachytáva celý systém, vzťahy medzi objektmi či hierarchiu dedenia.

Funkčný model poskytuje kontrolný pohľad na vytváraný systém. De facto štandardom je tu DFD (Data Flow Diagram), ktorý poskytuje ľahké grafické vyjadrenie prepojiteľné s dátovým modelom. DFD diagramy obsahujú entity (obdĺžnik – napr. osoba, inštitúcia, iný systém a pod.), dátové sklady (obdĺžnik so zaoblenými vrcholmi pravej strany - uchováva dáta), procesy (zaoblenými so zaoblenými vrcholmi - manipulujú s dátami, sú algoritmy) a konečne dátové toky (šípky – predávanie dátových záznamov).

DFD model je hierarchický, to znamená, že procesy sa dajú postupne zjemňovať. Každý proces teda obsahuje „vnorený“ diagram, a tak ďalej až po takzvané listové procesy, ktoré sú atomické (nedeliteľné). Každý proces v DFD obsahuje textový popis (napríklad pseudokód, prirodzený jazyk, rôzne podmienky a podobne), popis obmedzení (constriants) a tiež dodatočné informácie (možnosti optimalizácie atď.).

Dynamický model prispieva k pochopeniu zmien v systéme. Možné popisy sú napríklad slovné scenáre, grafické scenáre (napr. sekvenčné diagramy), mapy udalosti (jeden diagram na celý systém) alebo stavové diagramy a tabuľky. Samostatnou kapitolou sú ER-diagramy, ktoré zachycujú dátový model.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Veľmi dôležitým hľadiskom je voľba architektúry. Takmer výhradne sa používa 3-vrstvá architektúra:

  • prezentačná (interakcia s užívateľom),
  • funkčná (vlastná aplikácia, bezpečnosť, prepojenie so svetom, kontrola…),
  • dátová (vlastné dáta).

Dôležitá je i bezproblémová integrácia IS, ktorá má dve hľadiska: vnútorné, kde ide o preškolenie pracovníkov, nastavení prostredí a pod., a vonkajšie, kde ide najmä o zákazníkov a dodávateľov. Pre zadávateľa implementácie IS je dôležité najmä:

  • základne údaje (nielen samotného IS, ale tiež dodávateľa, cenu)
  • architektúru (či mu bude vyhovovať)
  • referencie
  • prevádzkové prostredie (databázová platforma)
  • vývojové prostredie (CASE nástroje)
  • dokumentácia, jazyková podpora
  • doplňujúce služby (podpora, školenie)
  • štandardy, špecifikácie, certifikáty (audity, ISO 9000)
  • flexibilita (možnosť prispôsobenia)

Implementácia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina systémov sa implementuje ako tzv. Data Warehouses (DW), čo je architektúra (obvykle založená na SRBD – Systéme riadenia bázy dát), ktorá transformuje operatívne dáta do inej podoby, pri ktorej sa berie ohľad napr. na čas a rýchlosť následných dotazov. Tieto dáta sa nemenia, môžu sa transformovať z viacerých zdrojov (napr. od dodávateľov) a sú aktualizovane v časových intervaloch. Z nich sa robia štatistiky alebo analýza. To je posledná fáza - OLAP (Online Analytical Processing).

Opakom DW sú OLPT (Online Transaction Processing Systems), ktoré sú často prirovnávane k „výrobe“ podniku, DW potom ku „skladovaniu“ výrobkov, následne OLAP systémy sú potom „predajom“.

Je zrejmé, že OLAP systémy sú rozšírením OLTP systémov, tiež ich návrh je zložitejší. Je tu použitá tzv. multidimenzionálna architektúra. Ďalšou dimenziou je tu čas, oblasť či obchodník. OLAP systémy sú tak špecifické, že sa v nich môže porušovať napríklad normalizácia (NF) a dáta sú v týchto systémoch veľmi riedke.

Systémy OLAP sú implementované buď nad relačnými databázami, alebo nad špeciálnymi (najmä objektovými) OLAP databázami. Z dnešných systémov ide napríklad o Intersystem Caché alebo Oracle OLAP.

Internet[upraviť | upraviť zdroj]

Internet/intranet poskytuje dobrú platformu pre IS. Dnešné technológie zahrnujú napríklad:

  • ASP/.NET - platforma Windows
  • Java2EE - platforma vyvinutá firmou Sun (technológie napr.: JSP, JSF alebo Struts)
  • PHP - multiplatformový skriptovací jazyk
  • XML - Extensible Markup Language, zohráva podstatnú úlohu v dnešných IS, najmä vo výmene dát.